e pochovaný na starom cintoríne vedľa stoviek moslimov, ktorí bránili bosniansku metropolu počas obliehania Srbmi v rokoch 1992 až 1995. Podľa rozhodnutia predsedníctva však v deň pohrebu nebude vyhlásený štátny
Tento krok vyjadruje rozdelenosť osem rokov po najhoršom vojnovom konflikte v Európe od druhej svetovej vojny. Bosnianski moslimovia vnímajú Izetbegoviča ako hrdinu a "otca národa", ktorý ich bránil pred srbskou agresiou a genocídou. Pre bosnianskych Srbov je to moslimský fundamentalista, ktorého považujú za zodpovedného za zverstvá proti ich ľuďom. Na poslednej rozlúčke sa očakáva účasť asi 150 tisíc ľudí.
"Nehlasovali sme o tejto záležitosti, pretože sme nechceli dosiahnuť rozhodnutie, ktoré by nebralo ohľad na celé územie," povedal predseda chorvátskeho predsedníctva Dragan Covič. Bosna je rozdelená na moslimsko-chorvátsku federáciu a Srbskú republiku. 78-ročný Izetbegovič zomrel v nemocnici na chronickú srdečnú chorobu a v dôsledku komplikácií spôsobených pádom minulý mesiac, kedy si zlomil štyri rebrá.
Generálny tajomník OSN Kofi Annan po správe o úmrtí uviedol, že "Izetbegovič zostane v pamäti za jeho historickú úlohu v ochraňovaní jednoty Bosny a Hercegoviny a vytvorení Bosnianskeho štátu". Bývalý veľvyslanec OSN a hlavný americký vyjednávač Daytonských dohôd z roku 1995, ktoré ukončili vojnu na Balkáne, Richard Holbrooke vo vyhlásení uviedol, že "Bez Aliju Izetbegoviča by nebolo Bosny". Ako uviedol, keď Izetbegoviča videl pred niekoľkými týždňami, "bolo jasné, že vedel, že sa splnil jeho sen a dal nám najavo, že je pripravený pokojne zomrieť". Generálny tajomník NATO George Robertson a vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničnú politiku Javier Solana ho vyzdvihli ako odvážneho vodcu. "Jeho príspevok bol rozhodujúci pre vznik mierovej a demokratickej Bosny," uviedol Solana vo vyhlásení.
Ako však vyhlásil srbský minister spravodlivosti Vladan Batič, jeho "smrť neznamená, že bude zbavený zodpovednosti za vojnové zločiny spáchané na území Bosny a Hercegoviny". Izetbegovič odišiel z politiky v roku 2000 ako posledný z troch predstaviteľov - srbského, chorvátskeho a bosniansko moslimského - ktorí podpísali Daytonské dohody. Západ ho vnímal ako najumiernenejšieho. Jeden z trojice, bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič čelí obvineniam z genocídy a zločinom proti ľudskosti pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu. Bývalý chorvátsky nacionalistický líder Franjo Tudjman zomrel v roku 1999.
