Izetbegovič - hrdina vo vojne, ale nie v mieri

Sarajevo 19. októbra (TASR) - Bývalý bosniansky prezident Alija Izetbegovič zomrel dnes popoludní o 14.20 h SELČ vo veku 78 rokov v sarajevskej nemocnici, ...

Sarajevo 19. októbra (TASR) - Bývalý bosniansky prezident Alija Izetbegovič zomrel dnes popoludní o 14.20 h SELČ vo veku 78 rokov v sarajevskej nemocnici, kde strávil viac ako mesiac. V lekárskej správe sa uvádza, že príčinou smrti bola vážna porucha činnosti srdca a všeobecná slabosť.

Izetbegoviča hospitalizovali 10. septembra so zlomenými štyrmi rebrami. Jeho stav neskôr skomplikovalo vnútorné krvácanie v pľúcach a zhoršenie chronických kardiologických problémov.

Podľa lekárov bol Izetbegovič pri vedomí do posledných sekúnd. Miestne rozhlasové a televízne strany prerušili svoje vysielanie, aby smrť prezidenta oznámili.

Vierovyznaním moslim Izetbegovič stál na čele krajiny v rokoch 1990-2000 a je označovaný ako otec bosnianskej štátnosti, ktorú krajine vrátil po storočiach pod kontrolou iných režimov.

Exprezident je označovaný za skromnú a jednoduchú osobu a ťažko definovateľný politik, ktorý vrchol svojej politickej dráhy zažil počas bosnianskej vojny v rokoch 1992-95, najväčšom európskom krviprelievaní od druhej svetovej vojny.

Narodil sa 8. augusta 1925 v meste Bosanski Šamac. Keď mal tri roky, rodičia - otec bol obchodník - sa presťahovali do metropoly Sarajevo, kde začal študovať poľnohospodárstvo.

Ako tínedžer sa Izetbegovič začal zaujímať o náboženské a nacionálne otázky, čo ho priviedlo do organizácie Mladí moslimovia, ktorá propagovala islamské pravidlá a bojovala za práva moslimov.

Komunistický režim maršala Tita, ktorý v Juhoslávii po druhej svetovej vojne vládol, Izetbegoviča za jeho angažovanosť a politické názory stíhal. V roku 1946 ho za "panislamské aktivity" odsúdili na tri roky väzenia. Čas strávený vo väzení využil na prípravu pre štúdium práva, ktoré v Sarajeve zavŕšil v roku 1956.

Po získaní univerzitného diplomu si dal na čas od politiky pokoj a pracoval ako administratívny úradník v miestnej dopravnej spoločnosti.

Začiatkom 70. rokov sa pripojil k skupine moslimských intelektuálov, ktorí pracovali na tzv. Islamskej deklarácii zameranej na odstránenie komunizmu a budovanie spoločnosti postavenej na islamských princípoch.

V rámci zásahu úradov proti autorom deklarácie - označenej komunistickým režimom za fundamentalistickú, Izetbegoviča odsúdili na 14 rokov väzenia, trest neskôr skrátili na šesť rokov (1983-88).

"Medzi islamskou vierou a neislamskými politickými inštitúciami nemôže byť mier alebo spolužitie," uvádza sa v pasáži deklarácie, ktorú Srbi a Chorváti často využívali na ospravedlnenie vojny.

V roku 1997 na islamskej konferencii v Teheráne však Izetbegovič vyhlásil, že "Západ nie je skazený". "Islam je najlepší, to je pravda, ale my najlepší nie sme. Namiesto nenávidenia Západu, poďme s ním súťažiť. Vstúpme s ním do dialógu," povedal.

Do politického života sa vrátil začiatkom 90. rokov, v prvých etapách rozpadu socialistickej Juhoslávie, keď v máji 1990 založil moslimskú Stranu demokratickej akcie (SDA). V prvých pluralitných voľbách bol v rovnakom roku zvolený za prezidenta Bosny.

Existenciu na etnických princípoch založenej SDA zdôvodňovali ako reakciu bosnianskych Moslimov na vytváranie nacionalistických chorvátskych a srbských politických strán v Chorvátsku, Srbsku a Bosne.

Keď sa Juhoslávia v roku 1991 - po vyhláseniach nezávislosti Chorvátska a Slovinska - rozpadla, Izetbegovič bol definovaný ako umiernený politik, ktorý sa snažil zachovať neutralitu Bosny v spore medzi Belehradom a Záhrebom.

Keď si uvedomil, že rozpadu Titovej Juhoslávie nemožno zabrániť - nezávislosť vyhlásilo aj Macedónsko, rozhodol sa nasledovať príklad troch zo šiestich juhoslovanských republík.

Bosnianski Moslimovia a Chorváti vo februári 1992 v referende "prehlasovali" miestnych Srbov, ktorí následne vyhlásili vlastný štát s cieľom pripojiť ho k Srbsku. Európske spoločenstvo a USA Bosnu a Hercegovinu uznali 6. apríla 1992.

Vzhľadom na etnickú premiešanosť Bosny - označovanej aj ako "Juhoslávia v malom" - však krátko po tomto medzinárodno-politickom triumfe musel čeliť konfliktu s bosnianskymi Srbmi a neskôr aj Chorvátmi, ktorí mali podporu Belehradu, respektíve Záhrebu.

Keďže Západ v rámci zbrojného embarga uvaleného na všetky strany konfliktu dlho odmietal Moslimov podporovať - vojensky lepšie vybavení Srbi a Chorváti obsadili značné územia krajiny.

Táto skutočnosť donútila prevažne moslimské vedenie v Sarajeve k tomu, že prijali podporu - vojenskú aj humanitárnu - z islamského sveta. Ten si ju však nechal draho zaplatiť: Islamský vplyv sa v medzi bosnianskymi Moslimami - pred vojnou liberálnymi a svetskými - prejavil radikálnou islamizáciou.

Mnohí pozorovatelia tvrdia, že Izetbegovič si nikdy neželal vojnu ako cenu za nezávislosť Bosny, a že konflikt ho zastihol nepripraveného. Neskôr sa mu však podarilo získať podporu medzinárodného spoločenstva, ktoré sa zasadilo za ukončenie 3,5 ročnej vojny s bilanciou viac ako 200.000 mŕtvych a 2,5 milióna utečencov, a ktoré garantuje územnú celistvosť Bosny a Hercegoviny.

Konflikt sa skončil po tom, čo NATO - okrem iného v reakcii na srebrenickú masakru z júla 1995, keď bosnianskosrbskí Srbi v tzv. bezpečnej zóne OSN zabili viac ako 7000 Moslimov - spustilo nálety na bosnianskosrbské pozície, čím ich primäli súhlasiť s mierovými rozhovormi.

K dosiahnutiu dohody prispel aj vtedajší srbský prezident Slobodan Miloševič, ktorý sa rozhodol pre rolu mierotvorcu a stiahol bosnianskym Srbom podporu Belehradu.

Mierovú dohodu uzavreli v novembri 1995 na leteckej základni Dayton v americkom štáte Ohio. Definitívne ju podpísali nasledujúci mesiac v Paríži tri hlavné postavy balkánskych vojen - Izetbegovič, chorvátsky prezident Franjo Tudjman a Miloševič.

Na základe daytonskej dohody je v Bosne komplikovaná a nákladná administratívna štruktúra, ktorá sťažuje jej normálne fungovanie a robí ju závislou na finančnej podpore medzinárodného spoločenstva.

Krajina je rozdelená na Srbskú republiku (RS) a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH). Prezidentom Bosny Izetbegovič zostal aj po vojne - tentoraz však spoločne so srbským a chorvátskym členom kolektívneho prezídia.

Medzinárodné spoločenstvo, frustrované pomalým tempom ekonomických reforiem a návratu utečencov do predvojnových domovov, začalo kritizovať SDA, ako aj srbských a chorvátskych nacionalistov v Bosne. Izetbegovičovi s brzdením aplikácie daytonskej dohody vyčítali osobitne to, že bráni v návrate nemoslimských utečencov do Sarajeva.

Niektorí západní predstavitelia a opozícia Izetbegoviča obviňovali z tolerovania rozsiahlej korupcie, ktorá podľa ich názoru pripravila Bosnu o časť peňazí a tovaru zo zahraničia. Za päť povojnových rokov medzinárodné spoločenstvo do Bosny "napumpovalo" asi päť miliárd dolárov.

Izetbegovič na kritiku reagoval útokom a obvinil Západ, že svoju bosniansku agendu vykonáva na úkor Moslimov. Tieto postoje prispeli k tomu, že po vojne bol vnímaný ako symbol rozdelenia a nie zmierenia.

"Trochu mi pripomínal Mao Ce-tunga a iných radikálnych čínskych komunistických lídrov - jeho schopnosti revolucionára boli proporčne obrátené k jeho schopnostiam šéfa vlády," napísal o Izetbegovičovi v pamätiach venovaných bosnianskému mierovému procesu Richard Holbrooke, označovaný za hlavného architekta daytonskej dohody.

Izetbegovič na post v kolektívnom prezídiu Bosny rezignoval, a z politiky odišiel v roku 2000 - až po Tudjmanovi, ktorý zomrel v decembri 1999 a Miloševičovi, ktorého režim padol v októbri 2000 a teraz čelí procesu pred haagskym tribunálu OSN - v súvislosti s bosnianskym konfliktom je obvinený aj z genocídy.

Izetbegovič odchod zdôvodnil vysokým vekom a zlým zdravotným stavom. V roku 2001 odstúpil z postu predsedu SDA, kde bol až do smrti bol čestným predsedom.

Exprezident prekonal dva infarkty - v roku 1996 a 2001 - a chronické problémy so srdcom mu liečili na klinikách v USA a Saudskej Arábii. Minulý rok mu v Slovinsku implantovali kardiostimulátor.

Izetbegoviča hospitalizovali 10. septembra po tom, čo si doma pri páde zlomil štyri rebrá. Jeho stav skomplikovalo vnútorné krvácanie pľúc, ktoré sa lekárom podarilo zastaviť a neskôr aj kardiacké problémy.

V nemocnici ho navštívil aj bývalý americký prezident Bill Clinton, ktorý v Srebrenici otváral pamätné centrum obetiam masakry.

Koncom septembra sa Izetbegovič z nemocničného lôžka prostredníctvom telefonického rozhovoru s miestnou televíziou Hajat prihovoril obyvateľom Bosny a Hercegoviny, ktorých vyzval, aby zabudli na minulosť poznačenú krvavou vojnou z rokov 1992-95 a svoju budúcnosť budovali spoločne.

"Srbi by mali byť Srbmi, Chorváti Chorvátmi a Moslimovia Moslimami, ale predovšetkým všetci musia biť Bosniaci," povedal v osemminútovom rozhovore. Exprezident vyzval všetky tri bosnianske národy, aby prekonali etnickú nenávisť. "Nik by nemal usilovať o pomstu, ale o spravodlivosť, lebo pomsta otvára cestu pre nekonečné reťazenie zla," vyhlásil.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 130
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 8 176
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 7 159
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 5 514
  5. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 939
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 843
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 789
  8. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 1 664
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 1 625
  10. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 1 336

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lipšic dostal za nehodu z minulého roka podmienečný trest

Súd odsúdil bývalého poslanca Lipšica.

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Povedať, že Fico III a Mečiar III už sú jedna k jednej, sa ešte nedá, ale synchronizovaná akcia proti Kiskovi je porovnateľná iba a len s únosom mladého Kováča.

SVET

Orbán sa modlí za Merkelovej víťazstvo v nemeckých voľbách

Maďarský premiér sa obáva o eurofondy, ak by voľby vyhralo SPD.

Neprehliadnite tiež

Svet

Prišla o korunku krásy. Miss Turecko zbavili titulu pre tvít o prevrate

Itira Esenová popiera, že by išlo o jej vyjadrenie.

Svet

Predseda Spolkového snemu sa obáva vstupu AfD do Bundestagu

Norbert Lammert vyzval všetkých Nemcov, aby išli voliť.

Svet

Neúspešní žiadatelia o azyl v Grécku môžu skončiť v Turecku

Grécky súd rozhodol, že utečencov je možné vrátiť do Turecka.

Svet

Starosta Istanbulu Kadir Topbas náhle rezignoval

Topbas rezignoval po tom, ako neprešlo jeho veto pri zmenách územného plánu Istanbulu.