Bukurešť 19. októbra (TASR) - Nízka účasť obyvateľov na referende o schválení novej ústavy prinútila dnes rumunskú vládu zvolať krízové zasadanie. Vládny kabinet má nájsť spôsob, ako povzbudiť Rumunov v účasti na dvojdňovom hlasovaní o novom základnom zákone, ktorého cieľom je pomôcť krajine stať sa členom Európskej únie.
Po prvom dni referenda - v sobotu, odhlasovalo iba niečo nad 14 percent z takmer 18 miliónov oprávnených voličov krajiny, informovala štátna volebná komisia. Aby bolo referendum platné, musí sa ho zúčastniť viac ako 50 percent oprávnených voličov.
Dnes, v druhý deň plebiscitu, sa referendové miestnosti otvorili o 08.00 h miestneho času a uzatvoria sa o 22.00 h miestneho času (21.00 h SELČ). Oficiálne výsledky sa neočakávajú skôr ako začiatkom budúceho týždňa.
Niektorí z oprávnených voličov sa cez médiá vyjadrili, že nepôjdu hlasovať, aby tak potrestali vládu za chudobu a korupciu, ktorá sužuje túto postkomunistickú krajinu. Priemerná mesačná mzda v Rumunsku je 4,5 milióna lei (140 amerických dolárov).
"Ak by som hlasoval, vyjadril by som tak dôveru korupcii, klamstvám, kvázikapitalizmu, protekcii," uviedol 38-ročný Adrian Trofin, inžinier so severorumunského mesta Kluž, ktorý nevolil.
Nová ústava by mala zaručiť právo na súkromný majetok a umožniť cudzincom vlastniť pôdu. Podľa vlády majú tieto zmeny pomôcť Rumunsku v jeho úsilí stať sa členom EÚ.
V prípade, že ústava bude schválená, bude to znamenať aj zrušenie povinnej vojenskej služby. Návrh ústavy obsahuje aj ďalšie zmeny, ktorých cieľom je posilnenie demokracie a trhovej ekonomiky.
Stará ústava nezaručovala právo na súkromný majetok, čo vyvolávalo pochybnosti o záväzkoch Rumunska voči trhovej ekonomike a demokracii. Niektorých zahraničných obchodníkov odradila od investovania v krajine skutočnosť, že nemohli vlastniť pôdu. Nová ústava by mala tiež rozšíriť funkčné obdobie prezidenta zo štyroch rokov na päť.
Opozícia a kritici obvinili vládu z plytvania už aj tak nedostatočnými verejnými financiami, keď sa na predreferendovú kampaň vynaložilo viac ako 300 miliárd lei (deväť miliónov amerických dolárov).
Hlavným sloganom vlády v kampani bolo Áno ústave, áno Európe, ktorý sa mnohokrát počas posledných dvoch týždňov objavoval v televízii a na inzertných stranách novín.
