nská krajina NATO, ponúklo svojich vojakov na pomoc pri stabilizácii Iraku potom, čo spojenecké jednotky zvrhli režim Saddáma Husajna. Vyhliadky na rozmiestnenie tureckých jednotiek však vyvolali hnev Američanmi menovanej vládnej rady a znepokojilo Kurdov na severe Iraku.
Pri príležitosti seminára konajúceho sa na španielskom ostrove Mallorca Erdogan uviedol, že ponuka Turecka na vyslanie vojakov bola jednoducho reakciou na americkú žiadosť o pomoc. "Žiadosť USA bola pre nás dôležitá, ale rád by som podčiarkol, že byť v Iraku nie je naším zámerom... bola to len odpoveď na žiadosť," vyhlásil. "Jediným našim zámerom je nájsť spôsob, ako pomôcť irackému ľudu. Iračania sú našimi susedmi a my jednoducho nemôžeme stáť bokom od problémov," dodal. "Ak však vyšlú jasný signál, že nás nechcú, v takom prípade sa samozrejme ich želaniu podrobíme," uviedol pri príležitosti fóra vo Formentore, každoročne konaného semináru o zahraničnej politike.
Erdogan však tiež naznačil, že vládnu radu nepovažuje za kompetentnú vyjadrovať sa za všetkých Iračanov v otázke rozmiestnenia tureckých vojakov. "Vôľou, ktorá je v tejto krajine v súčasnosti suverénna, je vôľa USA, ako vieme," vyhlásil. Na otázku, či by tureckí vojaci ostali doma, ak by ich vyslanie Washington nepovažoval za dobrý krok, Erdogan odvetil: "Správne."
Vodca irackých Kurdov Masúd Barzani vo štvrtok pohrozil odchodom z vládnej rady v prípade, že by tureckí vojaci vstúpili na územie Iraku. Kurdi na severe Iraku sú podozrievaví ohľadom motívov Ankary v tomto smere, pretože na spoločných hraniciach bojujú Kurdi s Turkami už niekoľko rokov. Erdoganova ochota vyslať vojakov do susednej krajiny však mohla odrážať aj snahu Turecka na zlepšenie vzťahov s Washingtonom. Tie sa zhoršili v marci, keď parlament odmietol umožniť americkej armáde zaútočiť na Irak z tureckého územia.
Erdogan dodal, že zatiaľ nič definitívne nevie povedať ani o počte vojakov, ktorí môžu byť vyslaní do Iraku. Záležalo by to podľa neho od miesta, kam by boli vyslaní.
