osti s obviňovaním vlády z chudoby a korupcie v krajine zo strany verejnosti a vnímajú ho ako vyjadrenie dôvery vláde. Referendum vládnuci exkomunisti označili za hlasovanie za Európsku úniu, do ktorej by Rumunsko chcelo vstúpiť v roku 2007.
"Iba 25 z 1700 registrovaných voličov prišlo v prvých dvoch hodinách," povedala vedúca volebnej miestnosti v Bukurešti Mariana Tanaseová. "Možno je to chladným počasím, ale možno ľudia nevedia, za čo vlastne hlasujú." Viac ako polovica 16 miliónov rumunských voličov sa musí zúčastniť na referende, aby bolo platné a viac ako polovica tých, ktorí prídu hlasovať, musia podporiť reformy. V prípade neúspechu sa referendum musí zopakovať.
"Hlasujem za európsku budúcnosť Rumunska. Verím, že všetci občania prídu voliť, dnes alebo v nedeľu, bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, a za tú istú vec," povedal premiér Adrian Nastase po odvolení v škole v Bukurešti. Priemerný mesačný plat sa pohybuje na úrovni 130 dolárov v Rumunsku, jednej z najchudobnejších európskych krajín takmer 14 rokov po páde komunizmu. "Nechcem hlasovať, mám dve deti a som nezamestnaný. Vláda sa o mňa nestará, prečo by som sa mal starať o nich?," povedal 45 ročný Gheorghiu z Bukurešti.
Podľa analytikov vláda začala informačnú kampaň pred referendom príliš neskoro. "Vláda mala o veci otvoriť verejnú debatu," povedal analytik Inštitútu pre verejnú politiku Adrian Moraru. "Neočakávali takúto negatívnu reakciu ľudí," dodal. Aj voliči, ktorí v chladnom počasí prišli a odvolili, nemali pocit dostatočnej informovanosti. "Ľudia si myslia, že hlasujú za (prezidenta Iona) Iliesca," povedala dôchodkyňa Saftica Cliusová. Referendum bolo pôvodne naplánované na nedeľu, ale kvôli zabezpečeniu vyššej účasti bolo predlžené.
Ústavné zmeny obsahujú záruky súkromného vlastníctva, demilitarizáciu polície a nezávislosť súdnictva. Etnické menšiny môžu používať svoj rodný jazyk aj úradne, postihnutí občania sú ochraňovaní a cudzinci majú umožnené kupovať pôdu v Rumunsku. Cieľom je aj súlad so zákonmi EÚ po vstupe Rumunska do bloku a umožniť nahradenie domácej meny eurom. Reformy tiež majú umožniť armáde byť pod velením NATO po vstupe Rumunska do aliancie v roku 2004.
Väčšina politických strán podporila reformy až na druhú najsilnejšiu politickú silu v krajine s 20 percentnou podporou voličov vo voľbách v roku 2000, nacionalistickú Stranu veľkého Rumunska (PRM), ktorá vyzvala svojich voličov, aby sa zdržali.
