torá sa koná v Prahe. Na podujatí sa zúčastnil Jusif Al-Khoei, riaditeľ nadácie Al-Khoei z Londýna, veľvyslankyňa ČR v Kuvajte Jana Hybášková, Marek Štys zo spoločnosti Člověk v tísni, riaditeľka odboru Blízkeho východu ministerstva zahraničných vecí Eva Filipiová, a námestník šéfa českej diplomacie Alexandr Vondra.
Ako napísal český denník Hospodářské noviny, šancu si nemožno zamieňať s istotou v krajine, kde takmer každá rodina počas vlády strany Baas niekoho stratila, a kde bol takmer z každej rodiny niekto k spolupráci donútený, alebo tak robil dobrovoľne. Prebiehajú nočné odvety medzi rodinami vrahov a obetí, časť sunnitov sa obáva posilnenia moci väčšinových šíitov, ktorí si na ňu robia oprávnené nároky. Ďalšou výzvou je liberalizácia a privatizácia štátnej ekonomiky. Niekoľkonásobné zdraženie chleba a traktorov po uvoľnení cien, vpustenie cudzích firiem a bánk do krajiny, prípadná privatizácia ropného priemyslu, to všetko sú veci, ktoré iracká verejnosť sotva prijme s chápavým prikyvovaním, píšu noviny.
Ako pokračujú, najväčším optimistom bol zrejme Marek Štys z humanitárnej organizácie Člověk v tísni, ktorý pomáha hlavne na juhu Iraku, a ľudia ako Marek sú v dennom kontakte s irackými rodinami. "Keď som sa vrátil do Prahy a prečítal si noviny, nemohol som spoznať krajinu, odkiaľ som práve prišiel," komentoval tendenciu médií informovať len o bombových atentátoch v Iraku. Ľudia by podľa neho mali vedieť, že v Iraku sa môžete prechádzať na ulici, odviezť sa taxíkom, posedieť si v reštaurácii ako v mnohých iných krajinách sveta.
Ďalším optimistom bola podľa Hospodářských novin veľvyslankyňa ČR v Kuvajte. Vo svojej funkcii zaisťuje všetky aktivity Česka v Iraku, tiež hlavne v južnej oblasti Basry. Hybášková uviedla, že za posledný rok došlo v politickom živote v Iraku k obrovskému vývoju. Ako povedala, na dvoch konferenciách na jar minulý rok sa zástupcovia rôznych frakcií takmer neodvážili prehovoriť, báli sa návratu strany Baas a ďalšej perzekúcie. Politická scéna v Iraku po necelom roku rastie ako huby po daždi, trpí ale prílišnou rozdrobenosťou. Vznikli stovky politických strán, každá štvrť v Bagdade má svoj výbor pre vodu, elektrinu. Bagdad i Basra majú volenú radnicu. "V Basre majú tendenciu uzavrieť ulicu, sadnúť si na asfalt, a celý deň rokovať a hlasovať," dodala Hybášková. Podľa jej slov zavedenie demokracie si vyžiada hlavne "technický" čas, pretože chýbajú kopírky, faxy, telefóny.
Zástupca Iračanov v diskusii Jusif Al-Khoei medzinárodnú angažovanosť privítal, vyzval ale, aby nebola vnímaná ako "pomoc“, ktorá nie je dlhodobo udržateľná, ale ako "priateľská činnosť vo vlastnom záujme“. V otázke demokratizácie sa vyslovil za to, aby bola podporovaná ekonomika krajiny a vzdelávanie Iračanov, ktorí si sami majú zvoliť, čo je pre nich najlepšie. "Radiť a vnucovať sa môže byť do určitej miery vnímané ako kultúrne nadradzovanie sa," povedal. To podľa jeho slov ľudia v Iraku zo strany Západu nemôžu celkom dobre prijať aj preto, že vierohodnosť Západu dosť poznačila nezabudnutá podpora Saddáma Husajna a jeho vyzbrojovanie chemickými zbraňami vo vojne proti Iránu.
Jusif Al-Khoei, pokračuje český denník, pôsobil dojmom optimistu, ktorý vie o minulosti svojej krajiny a tuší, že vyrovnanie sa s ňou bude ťažké. Na otázku, či by mali byť potrestané zločiny strany Baas, vyjadril obavu, aby namiesto hojenia rán nedochádzalo k ďalšiemu zraňovaniu. Vie si predstaviť premenovanie strany Baas a jej fungovanie v zmenenej podobe. V Iraku má podľa neho arabský nacionalizmus značnú podporu a je dosť ľudí, ktorí si vedia predstaviť jeho presadzovanie v rámci demokracie. Tiež varoval Západ, aby neusiloval o sekularizáciu Iraku a pochopil, že náboženské a sekulárne sily musia pri budúcej správe krajiny spolupracovať. Napísali Hospodářské noviny.
