ojených štátov. V rozhovore pre izraelský denník to uviedol v čase, keď skupina FBI vyšetruje útok, pri ktorom boli v stredu v Pásme Gazy zabití traja americkí členovia ochranky.
"Jeho vyhostenie by nebolo dobré pre Izrael," povedal Šaron pre konzervatívny denník Jerusalem Post. Reagoval tak na otázku, či rozhodnutie jeho bezpečnostného kabinetu z minulého mesiaca v zásade neznamenalo "odstránenie" Arafata. V septembri izraelský premiér povedal, že každý pokus dostať Arafata z jeho sídla na Západnom brehu by mu mohlo uškodiť a obavy o zdravie 74 ročného palestínskeho vodcu sa odvtedy zvýšili, aj keď jeho blízki spolupracovníci hovoria, že jeho zdravotný stav sa zlepšil.
Na otázku, či si myslí, že by sa mohol podariť diplomatický prelom v mierovom úsilí s Palestínčanmi ešte pred smrťou Arafata, Šaron povedal: "Nepovedal som mŕtvy, ale podľa môjho názoru, pokiaľ je pri moci, šanca na pokrok neexistuje". Izrael obviňuje Arafata z podnecovania nepokojov počas trojročného povstania za nezávislosť, čo Arafat odmieta. Washington takisto obviňuje Arafata z podnecovania násilia, ale je proti jeho vyhosteniu z palestínskych území.
Hlavný palestínsky vyjednávač Saeb Erekat v reakcii na Šaronove slová povedal: "Nie je to stiahnutie izraelskej pozície zabiť alebo deportovať Arafata". Šaronov hovorca Ranaan Gissin povedal, že vláda si stále myslí, že Arafat musí byť zbavený moci, ale premiér sľúbil americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi, že niekdajšiemu gerilovému vodcovi sa nič nestane. "Keďže premiér dal osobný sľub prezidentovi Bushovi, že Arafatovi nebude fyzicky ublížené, a keďže je tu možnosť, že násilné vyhostenie by mu mohlo fyzicky uškodiť, nie je to nateraz alternatíva," povedal Gissin.
Špekulácie, že Washington by teraz mohol podporiť vyhostenie Arafata, sa zvýšili po útoku na americkú diplomatickú kolónu v Pásme Gazy v stredu. Skupina odborníkov z Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) sa v piatok stretla s predstaviteľmi palestínskej bezpečnosti na kontrolnom stanovišti medzi Izraelom a Pásmom Gazy, aby hovorili o atentáte. Podľa palestínskej strany ďalšie stretnutie bude v pondelok.
Palestínske bezpečnostné sily vo štvrtok informovali, že zatkli niekoľko podozrivých, a že útočníci boli zrejme napojení na zahraničnú organizáciu, ako je Sýriou podporované libanonské hnutie Hizballáh, alebo iránska organizácia Strážcovia revolúcie. Podľa Spojených štátov a Izraela práve Sýria podporuje protiizraelských ozbrojencov. Izrael tento mesiac letecky zasiahol proti, ako povedal, tréningovému táboru palestínskych militantov v prvom útoku v blízkosti Damasku od Blízkovýchodnej vojny v roku 1973. Sýria uviedla, že zaútočili na civilnú oblasť. Na otázku, či by Izrael mohol uskutočniť ďalšie útoky, Šaron v Jerusalem Post reagoval: "Nikdy nebudeme dopredu deklarovať, či zaútočíme alebo nie. Nemusíme to robiť, ale činnosť Sýrie je veľmi závažná."
Hovorca amerického veľvyslanectva odmietol informovať o vyšetrovaní stredajšieho útoku na kolónu v Gaze. Významný americký zástupca však v reakcii na otázku o možnosti zapojenia Hizballáhu do útoku odpovedal, že "nemôže nič vylúčiť". Západný diplomatický zdroj ocenil spoluprácu s Palestínskou preventívnou bezpečnosťou, jednou z viacerých palestínskych bezpečnostných síl. Dodal však, že existujú naďalej obavy, že kooperácia sa nerozšíri na všetky organizácie.
