li sa im podarilo zmenšiť rozdiely, ktoré medzi nimi panovali ohľadom spoločnej obrannej stratégie, ktorá má byť súčasťou textu novej európskej ústavy. Ako však dodali, niektoré detaily ostali naďalej nedoriešené.
Washington, ktorý naznačil svoje podozrenie, že plán je len francúzskym pokusom o podkopanie Severoatlantickej aliancie, zvýšil svoj tlak na Londýn, svojho najbližšieho európskeho spojenca, aby zablokoval obranné ambície štvorice európskych štátov na čele s Nemeckom a Francúzskom. Blair napriek tomu, že vo štvrtok súhlasil s plánmi Bruselu, Berlína a Paríža na užšiu spoluprácu medzi armádami vojensky najvyspelejších krajín EÚ, odmietol návrhy, ktoré Spojené štáty označujú ako zasahujúce do integrity NATO.
"Potrebujeme silnú európsku obranu, ale nič nesmie ohroziť základné bezpečnostné garancie v rámci NATO," uviedol pred odchodom z Bruselu. "Francúzsko a Nemecko si je nakoniec vedomé, že európska obranná politika nemá žiadnu budúcnosť, ak by chcela konkurovať NATO. Môže fungovať iba v prípade, ak bude plne kompatibilná s NATO," vyhlásil.
Francúzsko, Nemecko, Belgicko a Luxembursko, všetko silní kritici americkej invázie v Iraku, sa v apríli dohodli na vytvorení spoločného vojenského plánovacieho veliteľstva, nezávislého na NATO, pre misie EÚ počas krízových situácií. Kvarteto sa tiež zasadzuje za včlenenie vzájomnej obrannej klauzuly, podobnej 5. článku NATO, do textu prvej euroústavy, o znení ktorej sa v súčasnosti intenzívne rokuje.
