Ako povedal po skončení rokovania podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš, "bez uskutočnenia hlbokých štrukturálnych reforiem nebude možné investovať viac prostriedkov do vedy a dopravnej infraštruktúry a zároveň nezvyšovať verejné výdavky a udržať ekonomickú stabilitu".
V dokumente Ekonomická situácia - iniciatíva pre rast, ktorý iniciovalo talianske predsedníctvo, sa tiež zdôrazňuje potreba dodržiavať kritériá európskeho Paktu stability a rastu. Len týmto spôsobom cez štrukturálne reformy je podľa Mikloša možné vytvárať dodatočný priestor na vyššie výdavky do technickej infraštruktúry a ľudského potenciálu.
"Ak v uskutočňovaní týchto reforiem budeme pokračovať, dovolím si povedať, že v mnohých oblastiach budeme dokonca ďalej, ako väčšina dnešných členských krajín," povedal Mikloš
Objem prostriedkov, ktoré v súčasnosti Slovensko vyčleňuje pre oblasť školstva a vedy, predstavuje 0,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Predpokladaný nárast v budúcom roku podľa návrhu štátneho rozpočtu je vyše 25 percent. Naproti tomu členské krajiny únie investujú do tejto oblasti priemerne 1,9 percenta HDP. Z členských krajín vyčleňuje menšiu sumu na školstvo ako Slovensko iba
Podľa Mikloša tento rozdiel nie je dôvodom na prehnané obavy, pretože, ako povedal, "to, čo je dôležité, je dynamika nárastu," akým Slovensko prostriedky do tejto kapitoly každoročne zvyšuje. "Predpokladám, že tempo rastu by v budúcich rokoch mohlo byť ešte výraznejšie, ale je to podmienené reformou financovania školstva...," uviedol Mikloš. Pripomenul, že Slovensko ma v súčasnosti najvyšší rast spomedzi krajín strednej Európy a vyšší ako dnešné členské krajiny. Za predpokladu pokračovania v reformách a dovŕšenia integrácie počíta s tým, že tempo rastu bude ešte vyššie, ako je v súčasnosti a investície do oblasti vedy a výskumu a dopravnej infraštruktúry by sa mohli zvyšovať.
Ambícia EÚ podľa barcelonskej výzvy je zvýšiť objem výdavkov na vedu a výskum do roku 2010 na tri percenta HDP.
Napriek vysokým nákladom, ktoré si v najbližších rokoch vyžiadajú investície do dopravnej infraštruktúry, je Mikloš striktne proti tomu, aby vláda posunula svoj cieľ znížiť do roku 2006 deficit verejných financií na hranicu troch percent. "Naopak, znižovanie deficitu nie je dôležité len z pohľadu vstupu do eurozóny, ale je kľúčové pre zdravý, udržateľný ekonomický rast a konkurencieschopnosť ekonomiky," zdôraznil.
Skutočnosť, že niektoré krajiny majú problémy s udržaním kritérií Paktu stability a rastu a s deficitom verejných financií, by pre nás nemala byt ospravedlnením, poznamenal. Skôr naopak, "pre nás to znamená šancu, aby miera našej konkurencieschopnosti vo vzťahu k týmto krajinám rástla rýchlejšie".
