V oficiálnom stanovisku sa ďalej uvádza, že americké lietadlá zasiahli predmestie metropoly Bagdad v spolupráci s Izraelom. Irackí lídri však nespomenuli Veľkú Britániu, hoci na útoku sa zúčastnili aj britské lietadlá.
Vyhlásenie sa objavilo v irackej televízii a nasledovalo po zasadaní najvyšších irackých predstaviteľov na čele s prezidentom Saddámom Husajnom.
"Budeme proti nim bojovať vo vzduchu, na súši a na mori a výsledkom ich agresie bude iba neúspech," konštatuje sa vo vyhlásení.
Americký prezident George W. Bush vyhlásil, že piatkový útok amerických a britských lietadiel na iracké ciele bol "bežnou akciou" mierenou ako posolstvo irackému lídrovi Saddámovi Husajnovi.
Šéf Bieleho domu konštatoval, že ho o akcii informovali a schválil ju.
"Bola to náležitá reakcia na rastúce ohrozenie, ktorému čelili letecké sily vykonávajúce legitímne hliadky v južnej bezletovej zóne," komentoval situáciu britský minister obrany Geoff Hoon.
Na útok okamžite reagovalo Rusko, Čína aj Francúzsko.
Ruskí predstavitelia útok na Irak odsúdili a obvinili administratívu nového amerického prezidenta Georgea Busha z ignorovania všetkých medzinárodných humanitárnych princípov a noriem. To, čo urobili americkí vojaci na úvod funkčného obdobia novej administratívy, znamená ohrozenie medzinárodnej bezpečnosti a medzinárodného spoločenstva ako celku, uviedol vysokopostavený predstaviteľ moskovského ministerstva obrany Leonid Ivašov.
Nespokojnosť s novými útokmi v Iraku vyjadrilo aj Francúzsko. V oficiálnom vyhlásení požaduje vysvetlenie od americkej vlády.
Americko-britské nálety ostro odsúdila Čína. Peking konštatoval, že je proti akémukoľvek použitiu zbraní bez povolenia Bezpečnostnej rady OSN.
Organizácia Amnesty International (AI) požiadala USA a Veľkú Britániu ubezpečenie o tom, že budú rešpektovať medzinárodné právo a ľudské práva irackého obyvateľstva.