yvrcholením roka, keď nemecko-francúzske vzťahy prechádzajú mimoriadne intenzívnou fázou prekvitajúceho priateľstva.
Ešte pred pätnástimi mesiacmi, pripomína denník, neboli vzťahy medzi najvyššími predstaviteľmi ani zďaleka priateľské. Prezident Chirac dokonca podporil Edmunda Stoibera, volebného súpera Gerharda Schrödera, vo voľbách v septembri minulého roka. Potom sa však obaja rozhodli, že je čas oživiť francúzsko-nemecký "motor" v EÚ.
Jedným z prvých signálov bolo ich októbrové vyhlásenie o dlhodobom financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky. Viac ako čokoľvek iné ich však zblížila otázka Iraku. Spoločnými silami zintenzívnili medzinárodný nesúhlas s vojnou pod vedením Američanov, z čoho mal osobitné výhody najmä kancelár Schröder
Niektorí skeptici podľa Financial Times tvrdia, že súčasné vrúcne nemecko-francúzske vzťahy dlho nevydržia, keďže obe krajiny až agresívne presadzujú vlastné záujmy v medzinárodných vzťahoch. Už v uplynulých týždňoch sa ukázalo, že dvojstranné vzťahy nemusia byť také ružové, ako sa zdá. Nemecko a Francúzsko sa v podstate dohodli, že sa nedohodnú na tom, ako prezentovať svoje úsilie znížiť rozpočtové deficity pod tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP), ako predpisujú pravidlá pre eurozónu. Kancelár Schröder sa tiež odpútal do prezidenta Chiraca v otázke Iraku, aby napravil vzťahy so Spojenými štátmi.
