hlásil federálny minister spravodlivosti Momčilo Grubač.
Minister zároveň avizoval vypracovanie návrhu zákona, ktorý spoluprácu s tribunálom upraví. Osobitné ustanovenie vlády má v budúcnosti umožniť, že na procesoch v Haagu sa budú môcť zúčastňovať aj pozorovatelia Belehradu, dodal minister.
Vláda vo štvrtok prokurátorku Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Carlu del Ponte vyzvala, aby sa usilovala o "úplnú spravodlivosť". Kabinet požiadal tribunál, aby preskúmal aj možné vojnové zločiny spáchané NATO počas náletov proti JZR v roku 1999, ako aj "všetky zločiny spáchané chorvátskymi ozbrojenými silami" počas opätovného dobýjania západného Slavónska a Srbskej krajiny v roku 1995, ktoré vyvolalo vlnu srbských utečencov z týchto regiónov.
"Zväzová vláda požaduje, aby žalobcovia ICTY konali v súlade s princípmi plnej spravodlivosti a objektívnosti, a aby nestranne a plne vyšetrili vojnové zločiny spáchané NATO počas bombardovania Juhoslávie," uvádza sa vo vyhlásení kabinetu.
Juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica začiatkom týždňa vyhlásil, že "minimálne časť" velenia NATO by mala byť vzatá na zodpovednosť za civilné obete "zbytočného, nezmyselného a v mnohých aspektoch zločineckého bombardovania".
Juhoslovanský premiér Zoran Žižič, ktorý sa vyjadril proti vydaniu obvinených do Haagu, nedávno oznámil, že zákon o spolupráci s ICTY bude prijatý do júna.
Ekonomickí experti však presadzujú schválenie zákona do konca marca, aby sa predišlo negatívnym hospodárskym následkom pre JZR. USA dali Juhoslávii termín, aby do 31. marca preukázali spoluprácu s ICTY, v opačnom prípade Belehradu hrozí strata podpory Washingtonu, vrátane hospodárskej pomoci.
Srbský premiér Zoran Djindjič vo štvrtok vyjadril presvedčenie, že juhoslovanské úrady serióznym zásahom proti vojnovým zločincom - čiže ich stíhaním v rámci JZR - v "dostatočnej miere" naplnia požiadavky na spoluprácu s tribunálom.
