Virtuálne lietanie, ako to vidím ja

He-111, dnes ich máme ochraňovať.

Dlho som rozmýšľal ako napíšem svoju prvú recenziu v živote, ktorá bude niekde zverejnená. Vlastne sa nejedná o recenziu, ale o nejaký pohľad a rozobratie rozdielov medzi skutočným civilným lietaním a virtuálnym lietaním, resp. aké je to byť v tzv. virtuálnej letke. Vždy som si myslel, že byť členom virtuálnej letky je niečo pre absolútnych magorov a totálnych závislákov, ktorí sa ku skutočnému lietaniu nedostali a tak sa vyburujú aspoň na počítačových simulátoroch.

Po veliteľovom boku vo formácii.

Je neskorý december, všade plno snehu, dnešný briefing mám za sebou. Našou úlohouje ochrániť letku He-111, ktoré majú bombardovať ruskú továreň. Sedím vo svojom Me-109 F2, pripravený na vzlet, predo mnou vidím ďalšie 2 lietadlá, za mnou ďalších 5. Stláčam štartér, v tele cítim chvenie - slabú nervozitu ako vždy pred každým letom. Motor sa zachveje, zašteká a vydýchne zo seba hustý dym - naberá plynulé otáčky. Čakám kým ostatní predo mnou vzlietnu, zatiaľ vykonám povinné úkony. V sluchátkach počujem „Number 1 starting.“,“Number 2 starting.“... Pozerám sa na dráhu pred seba - je voľná – číslo 2 sa práve odlepilo do zeme. Pridávam plný plyn a rozbieham sa po dráhe, za hluku motora sa snažím držať eroplán kniplom a pedálmi v rovine dráhy jemne priťahujem knipel a vzlietam. Zasúvam vztlakové klapky a podvozok a počujem veliteľa ako hlási: „turning left heading 1 5 0, 2500 R P M, climbing to 2000“.

Formácia z pohľadu zvonka.

Všetko je ale troška inak, pretože simulátory hrávajú aj profesionálni či amatérski piloti, aj keď možno nie online. Ja som sa k virtuálnemu lietaniu dostal pomerne náhodou pred necelým rokom, keď som dostal chuť zahrať si skvelú IL-2ku s niekým. Začal som hľadať na internete ako na to, postupom času som našiel stránky virtuálnych letiek, ale ani vo sne by ma nenapadlo, že by som mal chuť stať sa jej členom. Avšak po prvých dogfightoch s ľudskými protivníkmi to človeka začalo chytať aj keď zo začiatku to vôbec nebolo ľahké a prvé zostrely sa podarili možno po 30 hrách!

Prvý steč na miga nevyšiel, tesne som ho minul

Zaraďujem sa do formácie, som číslo 3, let je kľudný počasie ako z rozprávky, celá krajina je biela. Pred sebou vidím bombardéry, v rádiu počujem „heading 1 2 0, climbing to 4000“ a potom „Hello guys, nice to see you“ – práve sme sa stretli s bombardérmi. Stúpame nad bombardéry a začíname nad ními krúžiť – musíme ich strážiť ako oko v hlave. Oči sledujú horizont, zmysly sú napäté, stále je podozrivý kľud. Nikde nikto. Pozerám sa vľavo, vpravo, hore, dole, kontrolujem svoju šestku. Sme asi 10 minút od domovskej základne, keď v rádiu počujem "contact 2 oclock low", zaostrím oči na 2. hodinu a vidím 4 kontakty. Nepriateľ sa blíži. Veliteľ káže "number 3 and 4 stay high, others engage bandidts". Ja so svojim wingmanom ostávame hore a kryjeme ostatných, tí sa rútia na nepriateľa, využívajú rýchlostnú prevahu a o chvíľu počujem v rádiu "good shoot", jeden z nepriateľov pri prvom nálete dostal zásah. Ide kolmo k zemi. Naháňačka sa začala. Za chvíľu dostáveme od veliteľa hlášku " another contacts at 12 oclock, number 3, 4 free to engage".

Len ním nezačať točiť.

Potom som zistil, že na serveroch sa vyskytujú aj bratia Češi a Slováci, dal som sa do reči a už bola ponuka na to byť členom letky. Keď mi povedali, že mám letieť s veliteľom letky tak som sa v duchu smial, že ako môže niekto niečo také tak vážne brať. Vo väčšine virtuálnych letiek sa veci snažia udržať podľa skutočnosti. Veliteľ prideľuje metály, vyznamenania, pochvaly, proste všetko sa snaží udržať čo najrealistickejšie. Keď som spomínal tých magorov, ktorí sa vyburujú na simulátoroch, tak si dovolím tvrdiť, že nimi nie sú, je to jednoducho partia nadšencov, ktorí chcú mať všetko tip top a sú to úplne normálni ľudia z rôznych krajín sveta. V našej letke sme 4 Slováci, veliteľ je Rakúšan, Nemci, Američania a Briti. Hlavným komunikačným jazykom je angličtina, preto som hlášky písal v angličtine, aj keď v prípade potreby môžeme použíť iný jazyk – nemčinu, slovenčinu. A verte niekedy je to ozaj perné.

Posledné sekundy života miga...

Vidím Miga asi 400m podo mnou, obrátim lietadlo na chrbát a pritiahnem, naberám rýchlosť, vidím ako sa Mig zväčšuje v zameriavači, vypálim krátku dávku. Kusy plechu sa rosypali okolím, ale Mig stále letí. Priťahujem knipel, nechám eroplán v kolmici kým nevytratí rýchlosť a púšťam sa do ďalšej smeče. Rus sa snaží uniknúť, rozbieha lietadlo k zemi, ja mám však dostatočnú výškovu a hlavne rýchlostnú prevahu. Pomaly ale isto ho dobieham. Som za ním, snaží sa kľučkovať, púšťam krátku dávku zo všetkých zbraní. Minul som cieľ tesne. Zahajujem ďalší útok, Mig začína klasickú obranu točí zákrutu v horizonte, nesmiem mu na to naletieť, spomínam si na to ako som sa učil bojovať proti ruským stíhačkam nikdy nezačni s nimi točiť. Prelietavam okolo udržujem si rýchlosť. Ďalšia steč - robí stúpavý výkrut , snaží sa ma dostať pred seba - prudko spomaľuje. Ja priťahujem a strieľam ďalšiu dávku. Tento krát už presne. Mig vybuchol, trafil som mu nádrž, kusy lietadla sa rozniesli po okolí - zostrel. Snažím sa zorientovať, pozerám sa na mapu, vidím rieku smerom na juhozápad, pozdĺž nej by mal byť náš dnešný cieľ. Pred sebou vidím paľbu, pridávam plný plyn. Približujem sa k dymiacemu bombardéru a vidím ako sa z výšky na neho rúti Mig - strieľa dlhú dávku. Bombardér sa rosypal na kusy a indián je poškodený – asi práca zadného strelca, valí sa z neho hustý dym – pilot vyskakuje a o chvíľu sa vznáša na padáku. Stalo sa to iba 2 minúty k cieľu. Zvyšok bombardérov vidím pred sebou, začali svoj „bomb run“. Odhadzujú bomby, tie zničili cieľ dokonale, továreň je v plameňoch.

Posledné zvyšky sa rútia k zemi.

Čo sa technickej stránky týka, tak každý správny maniak má výkonny komp a okrem toho kvalitný joystick, k lietaniu vo virtuálnej letke je vhodné mať naištalovaný komunikačný software ako roger wilco, alebo team speak. Väčšina letiek má svoj vlastný komunikačný server, kde sa jej členovia môžu pripojiť a komunikovať medzi sebou. V súčasnosti sa snažia jednotlivé letky komunikovať súčasne, aby bolo lietanie čo najužitočnejšie – najmä v módoch VOW a VEF, kedy sú v jednej hre zapojené viaceré letky a treba medzi sebou komunikovať. Inak ja lietam za stranu Nemecka, aj keď s názormi fašizmu a pod. sa nezhodujem, ide mi hlavne o lietanie na nemeckých mašinách, ktoré sú hlavne v novom patchi 1.11 pre Forgotten Batteles značne poddimenzované a preto väčšina nemeckých virtuálnych pilotov prestala lietať tzv. Virtual Online War (VOW). Funguje tu systém vyznamenávania, štatistík jednotlivých letov, štatistík letiek, prehľad misii a pod – opisovať VOW, poprípade VEF by bolo nad rámec tejto recenzie. Aby ste mohli lietať VOWko resp. VEF (Virtual Eastern Front) váš veliteľ Vás musí zaregistrovať do databázy hráčov.

Z 12 bombardérov ostalo iba 8. Nepriateľov sa nám podarilo zahnať - zničili sme 5 nepriateľských stíhačiek a sami sme stratili 2 stíhačky a 4 bombardéry. Hlavný cieľ splnený, poďme domov. Stále doprevádzame bombardéry. Paliva už nemám nazvyš, začínam šetriť, dúfam, že to vydá naspäť na základňu. S poslednými zvyškami paliva zbadám dráhu, žiadam o povolenie na pristátie, veža vyhovela, uberám otáčky, znižujem rýchlosť, dráha 27 voľná, vysúvam vztlaky a podvozok, lietadlo zrovnám s osou dráhy a som na finále. Jemne podrovnávam, Mezek neposlušne odskočí, ale mňa so skúsenosťami to nezaskočí jemne pridam, podržím 109ku nad zemou a znovu jemne dosadnem. Brzdím spomaľujem, uvoľním dráhu a vypínam motor. Ďalšia misia za mnou - 1 zostrel, prežil som - to je podstatné.

Na záver si dovolím pár rozdielov medzi skutočným lietaním a počítačovým. Hlavný rozdiel je v tom, že vo virtuálnom lietaní nevidíš trojrozmerne, t.j. na pohyby hlavou používaš klávesnicu, myš alebo joystick. Je to náročnejšie ako v skutočnosti, ostať zavesený pohľadom na iné lietadlo (ak nemáš samozrejme zapnutý tzv padlock view). Ďalej sily v riadení chýbajú, resp. ak sú modelované pomocou force feedback joysticka, aj tak to nie je to pravé orechové, nehovoriac o tom, že joystick sa po čase rozladí - treba ho calibrovať. Mne osobne chýbajú pedále, aj keď veľa hráčov ich má, ešte som ich neskúšal, ale určite je to ďalší krok k realite.
Preťaženie. Od toho sme vo virtuálnom lietaní oslobodení, nerátam nejaký grafický blackout. Necítiš ako Ti géčka pôsobia na tvoje telo. Keď už máš nejaké skúsenosti a poznáš letové vlastnosti lietadla – či v skutočnosti, alebo virtuálne - začínaš s lietadlom splývať– cítiť jeho pohyby, potreby. Mozog je cez knipel spojený s lietadlom a ovláda ho bez toho aby som si uvedomoval nejaké pohyby rukou alebo smerovým kormidlom, všetko sa Ti to zdá úplne samozrejme.
Určite má virtuálne lietanie niečo do seba, hlavne sa hocikto môže stať leteckým esom bez toho, aby ohrozoval svoj život a život ostatných. Nič však nie je dokonalé a ak lietate simulátory a ešte Ste v živote neleteli, skúste to! Napr. v niektorom slovenskom aeroklube.