Alan Wella – jediný letec, ktorý sa mohol vrátiť

Osemdesiatročný Alan Wella s postavou basketbalistu a orlím nosom pozeral cez hrubé okuliare v hustom daždi na práve odhalený pomník britským vojakom v Čunove. Dunaj pod Bratislavou videl minulú nedeľu po 59 rokoch. Naposledy v októbri 1944 z kokpitu bombardéra Wellington, keď hádzali do Dunaja míny.

V noci 5. októbra 1944 vyletelo deväť lietadiel britského Kráľovského vojenského letectva (RAF) zo základne v Taliansku. V pláne mali zhadzovanie mín do Dunaja, aby zabránili Nemcom transportovať loďami z Rumunska do Nemecka pohonné hmoty. Jedno z lietadiel zasiahli protiletecké kanóny z nemeckého člna zakotveného pri Hrušove. Zahynulo všetkých päť členov posádky.

„Počasie bolo fajn, viditeľnosť dobrá. Leteli sme nízko. Mali sme deväť lietadiel. Moje, v ktorom som bol rádiovým operátorom, bolo vpredu. Ponad Dunaj za Bratislavou sme leteli asi pätnásť minút pred lietadlom, ktoré Nemci zasiahli, takže ja som to nevidel. Všetci, čo zahynuli, boli moji kamaráti. Zostrelenie videli posledné dve lietadlá,“ hovorí Alan Wella.

Posádke zostreleného lietadla v nedeľu odhalili v Čunove pomník. Elegán Alan Wella prišiel na Slovensko ako jediný z vtedajšej letky.

„Som naozaj vďačný, že tu môžem byť. Je to zvláštny pocit. Vždy si budem pamätať ľudí, ktorí nad vaším územím zahynuli. Krásny pamätník to bude pripomínať aj ďalším. Zo štyridsiatich piatich ľudí, ktorí sa zúčastnili náletu, som jediný, kto môže byť na ceremoniáli. Žije nás ešte niekoľko, pred dvoma rokmi sme mali stretnutie jednotky. Žiaľ, ostatní majú zdravotné problémy, preto nemohli prísť.“

Po vojne prestal Alan Wella slúžiť v Kráľovskom vojenskom letectve a odsťahoval sa na vidiek v západnej časti Anglicka. Živil sa poľnohospodárstvom.


Lietadlo našiel muž z Dobrohošte

V Čunove sa v nedeľu stretol s Vincentom Szelleom z Dobrohošte, ktorý v októbrovú noc 1944 stál asi päťdesiat metrov od miesta zostrelenia lietadla a našiel jeho trosky.

„Prechádzal som sa v noci s priateľkou, neskoršou manželkou. Lietadlo dvakrát obletelo dedinu a stratilo sa v tme. Nemecká loď bola schovaná pri brehu pri stromoch. Z lietadla si ju nevšimli. Lietadlo malo tiež povypínané svetlá, ale svietil mesiac. Z lode sa ozvala séria výstrelov, bolo ich vidieť, akoby boli svietiace, mierili k lietadlu. To sa vzápätí zrútilo k Dunaju. Polovica padla do vody, druhá ostala na brehu. Palivo sa vznietilo, časť lietadla na brehu bola rozbitá na trosky a začala horieť. Našiel som telo Charlesa Herberta Gonbiho, ktorého vymrštilo na breh. Ostatní z posádky zmizli v Dunaji. Dodnes si to dobre pamätám. Veľmi zlá spomienka,“ hovorí Vincent Szelle.


Stretli sa v Čunove

Anglický chlad, dážď a prudký vietor pri vodnom diele v Čunove privítal v nedeľu desiatky príbuzných, vojakov a britského veľvyslanca na Slovensku Ricka Todda pri odhaľovaní prvého pamätníka britským vojakom – letcom z bombardéra 40. squadrony Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ktorí padli na našom území. Pamätník stojí asi dvadsať metrov od Dunaja.

Premočená čestná stráž a posádková hudba stáli v daždi zhruba hodinu, hudobníci si po každej skladbe vylievali vodu z nástrojov, noty čítali z mokrých papierov. Briti boli na dážď pripravení – každý, vrátane malých detí, mal dáždnik a mokré rozkladacie stoličky pri pamätníku si poutierali bielymi vreckovkami povyťahovanými z vrecák na sakách. Škót v sukni s holými nohami sa usmieval, hoci ostatní mali na sebe kabáty a vetrovky a bola im zima. Slovenský kňaz slúžil omšu v angličtine a všetci Briti si vytiahli modré brožúrky s modlitebnými textmi. Vojaci potom odhalili skalu s vytesanými menami, dátumom a krátkym anglicko-slovenským textom.