Washington/New York/Islamabad/Teherán/Dubaj 17. septembra (TASR) - Po štvordňovej prestávke, najdlhšej od hospodárskej krízy pred siedmimi desaťročiami, dnes obnovili obchodovanie na amerických akciových burzách.
Na Wall Street sa neobchodovalo od teroristických útokov na newyorské Svetové obchodné stredisko (WTC) a budovu Pentagónu vo Washingtone.
Obnovenie obchodovania bolo očakávané s veľkým napätím - odborníci očakávali prudký pokles akcií, nevylúčili však nárast indexov vyvolaný "vlasteneckými nákupmi".
Napriek tomu, že americký Federálny rezervný systém (Fed) dnes rozhodol o znížení úrokových sadzieb o pol percentuálneho bodu, začiatok obchodovania bol spojený s prudkým poklesom.
V súlade s očakávaniami najväčší prepad zaznamenali ceny akcií poisťovní a leteckých spoločností, poklesu sa však nevyhli takmer všetky sektory.
Neskôr sa však situácia stabilizovala a index Dow Jones sa vrátil nad hranicu 9000 bodov. Asi dve hodiny po začiatku obchodovania, okolo 17.30 h SELČ dosiahol úroveň 9089,51 bodu, čo je však stále strata 516 bodov (5,37 percenta).
Obchodovať sa začalo aj na elektronickej technologickej burze Nasdaq. Keďže sa budova American Stock Exchange nachádza v tesnej blízkosti zničeného WTC a nebola v stave použiteľnosti, obchodovanie prebieha na New York Stock Exchange a na burze vo Filadelfii. Technologický index Nasdaq bol dve hodiny po obnovení obchodovania na úrovni 1 614,38 bodu, čo predstavuje stratu 4,78 percenta, teda 81 bodov.
Krátko po obnovení obchodovania Biely dom vyhlásil, že napriek prudkému prepadu cien ostávajú základy americkej ekonomiky silné. "Základy americkej ekonomiky ostávajú veľmi silné a pevne na mieste," uviedol hovorca Ari Fleischer. Podľa neho sa pokles akcií na svetových burzách dal sčasti očakávať, napriek tomu však investorov ubezpečil, že americká ekonomika je stále dostatočne stabilná.
Americký prezident George W. Bush vyhlásil, že má "veľkú vieru" v americkú ekonomiku a vyjadril presvedčenie, že napriek minulotýždňovým útokom, ktoré ohrozili hospodárstvo krajiny, má dostatočnú oporu pre rast.
V súvislosti s Osamom bin Ladínom, hlavným podozrivým zo zorganizovania teroristických útokov, Bush vyhlásil, že USA ho chcú "živého alebo mŕtveho". Zároveň varoval afganské vládne hnutie Taliban, že bude brané na zodpovednosť, ak bude bin Ladínovi poskytovať útočisko.
"Chcem spravodlivosť. A na Západe existuje starý plagát, na ktorom sa hovorí ďHľadaný: živý alebo mŕtvyď," vyhlásil Bush počas návštevy Pentagónu.
Teroristické útoky primäli USA prehodnotiť zákon z roku 1976, ktorý vláde zakazoval pripravovať atentáty proti zahraničným lídrom. Zákon prijali po tom, čo na verejnosť prenikli správy o tom, že Washington v 60. rokoch pripravoval zavraždenie kubánskeho lídra Fidela Castra.
Otázka bin Ladína je predmetom rozhovorov pakistanskej delegácie, ktorá dnes pricestovala do Afganistanu. Islamabad v nedeľu vyhlásil, že dal Talibanu tri dni na vydanie bin Ladína. Dnes afganské vládne hnutie varoval, že čas sa kráti. Delegácia mala stráviť v Afganistane deň, jej pobyt však predĺžili.
Najvyšší vodca afganského hnutia Taliban mulláh Muhammad Omar zvolal na utorok poradu afganských duchovných vodcov. Omar chce s afganskými islamskými autoritami prerokovať krízu spojenú s prítomnosťou Osamu bin Ladína v Afganistane.
Podľa Rádia Šariát, ktoré kontroluje Taliban, mulláh Omar dnes informoval pakistanskú delegáciu, že v utorok sa v Kábule uskutoční porada islamských vzdelancov z rozličných regiónov krajiny. Na tomto stretnutí by mali prijať rozhodnutie týkajúce sa najnovšieho vývoja.
Protalibanské organizácie pôsobiace v Pakistane dnes vyzvali na demonštrácie v celej krajine, aby tak protestovali proti rozhodnutiu pakistanskej vlády podporiť útok USA na Afganistan. "Americké útoky sú sprisahaním a my by sme sa nemali chytiť do tejto pasce," vyhlásil Kazi Husajn Ahmed, vodca Islamskej strany, ktorá je najväčším politickým zoskupením v Pakistane, na stretnutí vedúcich kľúčových protalibanských skupín. Zhromaždenie jednoznačne podporilo vyhlásenie generálneho štrajku, ktorý by sa mal v celom v Pakistane začať v piatok.
Iránsky prezident Mohammed Chatámí dnes uviedol, že boj s terorizmom treba zveriť OSN. Súčasne varoval pred akokoľvek "prenáhlenou reakciou" po atentátoch, ku ktorým došlo 11. septembra v New Yorku a Washingtone.
Teherán považuje Spojené národy, ktoré sú združením všetkých vlád, za adekvátne miesto pre nájdenie vhodných a spravodlivých ciest pre vykorenenie fenoménu terorizmu, zdôraznil iránsky prezident v liste generálnemu tajomníkovi OSN Kofimu Annanovi.
Iránski predstavitelia odsúdili teroristické útoky v USA, ale Irán je vládou Spojených štátov zaradený medzi sedem krajín, ktoré podporujú terorizmus.
Saudskoarabský kráľ Fahd dnes prisľúbil, že jeho krajina bude v boji proti terorizmu stáť na strane Spojených štátov.
Kráľ dodal, že dôvodom tohto rozhodnutia je i snaha dištancovať sa od jedného z najhľadanejších teroristov a zároveň prvého podozrivého zo spáchania utorňajších atentátov Osamu bin Ladína, ktorý sa narodil v Saudskej Arábii.
"Kráľ Fahd opätovne potvrdil, že saudskoarabské kráľovstvo bude stáť na strane USA a podporovať boj proti akejkoľvek forme terorizmu. Kráľovstvo odmieta byť spájané s menom akejkoľvek osoby podozrivej z terorizmu," oznámila saudskoarabská tlačová agentúra SPA.
1 20 ari ed
