Colorado Springs 10. októbra (TASR) Ruská federácia nezmenila svoju doktrínu o jadrových zbraniach a nevie si predstaviť situáciu, v ktorej by ich mala použiť ako prvá. Moskva si však vyhradzuje právo použiť konvenčné sily preventívnym spôsobom. Vyhlásil to v noci nadnes minister obrany RF Sergej Ivanov na tlačovej konferencii v americkom Colorado Springs, kde sa konal neformálny summit ministrov obrany členských krajín NATO a pristupujúcich štátov.
Rusko naďalej pokladá jadrové zbrane za nástroj odstrašovania. Nepredstavujeme si scenár, alebo situáciu, kedy by RF mohla použiť tieto zbrane ako prvá, odpovedal S. Ivanov na otázku, kedy by Moskva mohla zasadiť preventívne jadrové údery.
Naopak, RF si vyhradzuje právo použiť preventívne vojenskú silu a S. Ivanov svojim rezortným kolegom z krajín NATO vysvetlil, za akých podmienok. Ruský minister ďalej uviedol, že z tohto pohľadu Moskva pokladá krajiny Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) za sféru významnej a citlivej bezpečnosti.
Predstavitelia NATO sa znepokojili po nedávnych vyhláseniach Moskvy, že Rusko by mohlo revidovať svoju vojenskú doktrínu, najmä v oblasti použitia jadrových zbraní, ak by Severoatlantická aliancia ostala vojenským blokom s ofenzívnou doktrínou.
"Ak sa NATO zachová ako vojenská aliancia so svojou existujúcou ofenzívnou vojenskou doktrínou, vyžiada si to hlbokú reformu ruského vojenského plánovania, vrátane zmien v ruskej jadrovej stratégii," uviedlo nedávno ruské ministerstvo obrany v pláne modernizácie ruských ozbrojených síl.
V ňom nie je nič ofenzívne ani zamerané proti NATO, podčiarkol na tlačovej konferencii S. Ivanov.
Vyhlásenie Moskvy prekvapilo NATO i USA, lebo prišlo v čase, keď vzťahy s Moskvou boli dobré ako nikdy doteraz, konštatoval v Colorado Springs americký predstaviteľ, ktorý nechcel byť menovaný.
Už predtým generálny tajomník NATO George Robertson priniesol vysvetlenie Sergeja Ivanova, že interpretácia vyhlásenia Moskvy nebola presná a RF sa neusilovala a neusiluje rozvíjať preventívnu stratégiu súvisiacu s použitím jadrových zbraní.
Ruský minister obrany vyjadril znepokojenie z následkov rozšírenia Severoatlantickej aliancie o sedem krajín zo strednej a východnej Európy v máji 2004, najmä o tri pobaltské štáty. Nie sme radi, keď lietadlá NATO môžu byť rozmiestnené tri minúty letu od Petrohradu, citovala AFP S. Ivanova. Zmienil sa aj o preletoch radarových lietadiel Awacs v blízkosti hraníc RF.
S. Ivanov sa na bilaterálnych rokovaniach postupne stretol s americkým rezortným kolegom Donaldom Rumsfeldom, nemeckým Petrom Struckom aj s generálnym tajomníkom NATO Georgeom Robertsonom.
Spokojnosť vyjadril s tým, že mohol navštíviť veliteľstvo leteckej obrany Severnej Ameriky (Norad) umiestnené v podzemnom bunkri pod Cheyenne Mountain. V blízkosti sa konala neformálna schôdzka NATO.
