S rodinou na dovolenke. FOTO – ARCHÍV
Odvolával viacerých riaditeľov, okrem iného aj dvoch z veľkých štátnych podnikov.
Pri oboch pritom musel čeliť vplyvom, ktoré jeho kroky nepriamo blokovali.
Šéfa Slovenských elektrární Košovana „držala“ Migašova SDĽ a vyhrážala sa aj odchodom z koalície, sčasti ho podporovalo KDH, ktorej expredseda Čarnogurský pózoval fotografom pred (nesprávnymi) kopami deblokovaného uhlia.
Riaditeľ SPP Kinčeš bol zase dosadený jednou z dvoch ekonomických skupín vnútri SDKÚ.
Napriek tomu obaja šéfovské kreslo stratili.
Ministrovi hospodárstva Ľubomírovi Harachovi sa dnes vyčíta len to, či nebol v rozhodovaniach príliš váhavý.
„Ak som chcel zostať vo vecnej rovine, tak nie. A tam šlo o vecno-právne problémy, ktoré mali aj politickú súvislosť. Keby sa to riešilo skôr, už by som mohol byť obviňovaný zo zasahovania. To nie je mojím zámerom.“
Zákulisné osobnostné i politické „intrigy“ tých káuz vraj do budovy jeho ministerstva nedorazili.
„Keby som sa raz pustil do takých a podobných ‘techtlov-mechtlov‘, už by som sa toho nezbavil.“
Zvlášť ak chce po voľbách 2002 zostať na svojej stoličke a vo svojom rezorte?
„Post ministra hospodárstva by som už zrejme nezobral.“
To je tak zle platený?
(Smiech) „Bol som aj živnostníkom. Viem, kde a koľko sa dá zarobiť.“
Na našu žiadosť vyťahuje peňaženku, v ktorej má momentálne dvetisíc štyristo korún.
„V tom nie je problém. Len sa občas vážne zamýšľam nad tým, či sa nebudem venovať aj iným veciam ako politike.“
Podnikatelia
Ľubomír Harach od svojho nástupu kritizuje politický vplyv prechádzajúci za hranice manažmentov štátnych podnikov.
Pripúšťa, že to môže byť cesta k financovaniu politických strán.
Tlaku lobistov čelí tak, že sa s nimi nestretáva sám, ale v prítomnosti riaditeľa kancelárie, tlačového tajomníka, príslušného generálneho riaditeľa sekcie, a ak je to potrebné, aj štátneho tajomníka.
Na súkromných spoločenských podujatiach kočíruje rozhovory s podnikateľmi do sféry administratívy, potreby investícií či otázok daňového zaťaženia.
Hoci sa hodnoteniu slovenského podnikateľského sektora nebráni, pri vymenúvaní konkrétnych manažérov či skupín je buď neadresný, alebo chváli.
Keď začneme niektorých menovať, reaguje minister takto:
Jozef Uhrík (Volkswagen) – „Bol som s ním vo veľmi úzkom kontakte pri návrhu a realizácii automobilového parku. Manažéri odviedli veľký kus dobrej práce.“
Milan Fiľo (SCP Ružomberok) – „Mimoriadne si vážim manažérov z oblasti celulózovo-papierenského priemyslu. Videl som na vlastné oči modernú technológiu v Ružomberku a prípravu na vstup zahraničného investora. Na viacerých zahraničných cestách som počul o ich aktivitách, veľmi si ich pochvaľujú.“
Pavol Weis (Pulli) – „Bol na niektorých stretnutiach na ministerstve, keď sme prijímali aj ďalších investorov z oblasti strojárskeho priemyslu.“
Slávia Capital (obchodník s cennými papiermi) – „Pokiaľ konajú v súlade s hospodárskou politikou, tak ich aktivity môžem len oceniť a kvitovať.“
Jozef Majský (Sipox) – „Nemal som s ním veľa osobných kontaktov.“
Corinex (firma pracujúca v oblasti informačných technológií) – „Niektorí zamestnanci počítačových firiem sú moji študenti. Tí sú odborníkmi. O ostatné sa zaujímam až vtedy, ak ma upozornia moji podriadení.“
Minister hospodárstva Ľubomír Harach je nielen profesionálom, ale aj zdatným diplomatom.
Dosah americkej tragédie
Čo týmto a iným veľkým podnikateľským skupinám spôsobí tragédia, ktorá sa odohrala pred týždňom v Amerike?
„Bude mať vplyv najmä na svetovú ekonomiku ako celok. Svedčí o tom prepad amerického dolára či cien akcií na amerických trhoch. Negatívny vplyv pocítia najmä investičné a letecké spoločnosti, banky a poisťovne. Obchodovanie na newyorskej burze NYSE bolo dokonca uzatvorené, vzrástla cena zlata a palív.“
A dosah na ich finančný balík, investície a export? „Okamžité otrasy nepredpokladám. Väčšina slovenských podnikateľov obchoduje predovšetkým s partnermi z EÚ. Vývoj bude potom závisieť od vzťahu medzi americkými a západoeurópskymi firmami.“
Vstup do politiky
Študoval na fakulte jadrového a fyzikálneho inžinierstva v Prahe – matematické inžinierstvo a kybernetiku.
„Už vtedy som učil. Hoci som finančnou núdzou vďaka podpore od rodičov netrpel, dobre padla každá koruna. Učiteľstvo ma aj bavilo.“
O návrate do Bratislavy a jeho profesionálnej učiteľskej dráhe však rozhodla náhoda.
„Ako študent tretieho ročníka som sa vo vlaku stretol s docentom Neuschlom, ktorý mal na starosti založenie katedry podobného typu, ako som vtedy študoval. Dal mi ponuku, prijal som.“
Keď ho zástupcovia Mečiarovho kabinetu oslovili s návrhom riadiť Trnavskú univerzitu, bol už riaditeľom Ústavu informácií a prognóz školstva.
„V čase, keď sa na univerzite vymieňali zámky. Neprijal som to.“
Nevymieňal ich s vtedajším ministrom kultúry Slobodníkom aj on sám?
„Nie. Hoci som bol v tom čase v Trnave, pri akte vymieňania zámkov som nebol. Nepáčil sa mi vtedajší postup, akademická pôda má totiž svoje vlastné pravidlá. Odmietol som to s tým, že ja mám technické vzdelanie a Trnavská univerzita mala byť humanitná.“
Poznal sa v tom čase s Vladimírom Mečiarom?
„Ani v tom čase, ani neskôr.“
S návrhom na vstup do politiky ho o istý čas oslovili predstavitelia Demokratickej únie aj SDĽ.
„Na rozhodovanie som mal štyridsaťosem hodín. Stretol som sa s budúcim premiérom Jozefom Moravčíkom, ubezpečil ma, že pôjde o úradnícku vládu.“
Vtedy už vysoký post prijal – deväť mesiacov šéfoval rezortu školstva a vedy.
Zo školstva do rezortu hospodárstva
Ťažšie rozhodovanie prežíval Ľubomír Harach v októbri 1999, keď dostal ponuku nahradiť v kresle ministra hospodárstva, svojho spolustraníka a kamaráta Ľudovíta Černáka.
„Nebolo to jednoduché. Nie však z dôvodu, ktorý menujete. Skôr z hľadiska vážnosti úloh, šírky záberu ministerstva. Bola to však do istej miery osobná výzva.“
Vtedajšie poznámky, že školstvo a hospodárstvo sú rezortmi s celkom odlišným fungovaním, odrážal s prehľadom.
„Vzhľadom na moje štúdium problematiky jadrovej fyziky a informačných technológií mi to cudzie nebolo.“
Škola a detstvo
Už v škole ho najviac bavila fyzika s matematikou – mal dobrých učiteľov.
„Z prvej odpovede som na hodine fyziky dostal trojku. Nemohol som sa s tým zmieriť – keby to bolo z iného predmetu, prešiel by som to s prehľadom. Tak som začal ‘šliapať na plyn‘.“
To, že ho zlákali na celý život, pripisuje aj zraneniu z detstva.
„Vtedy som vážne zvažoval aj profesionálnu futbalovú kariéru.“
Hrával za futbalový tím v Žiari nad Hronom – prešiel všetkými pozíciami od obrancu až po útočníka.
„Potom som si v zápase s Trnavou zlomil kľúčnu kosť. Dnes sa aspoň snažím preniesť niečo zo športu do svojej práce – možno aj súťaživosť, ale najmä férovosť.“
Rodina a majetok
Na čo mu zostáva najmenej času, je rodina.
Spočiatku bývali v dvaapolizbovom byte, pred pár rokmi ho vymenili za päťizbový, od roku 1993 stavajú dom v Modre.
„Vtedy som ešte v politike nebol.“
Pre stavbu sa rozhodli v čase, keď boli deti malé.
„Vždy som po tom túžil. U rodičov som vyšiel do záhrady a bol som pri lese. Mal som prehľad o každom vtáčom hniezde, na umývanie vlasov sme používali brezovú šťavu. Uvažoval som aj o kúpe polozbúraniny – jeden čas som bol o nich taký informovaný, že keby vtedy vznikali realitné kancelárie, vedel by som im radiť, čo je v okolí a za koľko.“
Celý život si u rodičov odkladal stavebný materiál, drevo.
„Dodnes je ho tam toľko, že ho môže pri stavbe použiť bratov syn. Náš dom naopak stále nie je dokončený. Chceli sme ho aj predať, mali sme kupca, ale zišlo z toho.“
Manželka mu však nevyčíta bývanie, ale skôr neprítomnosť. Ich dvadsaťštyriročný syn končí štúdium manažmentu, osemnásťročná dcéra sa dostala na Obchodnú fakultu Ekonomickej univerzity a – „človek v politike si ani neuvedomuje, že kým sa v obývačke otočí, jedno dieťa mu vysokú školu končí a druhé začína. V minulosti sme žili bohatým kultúrnym životom, poznali sme všetky muzikály Novej scény, niekoľkokrát sme videli balet Labutie jazero“.
Napriek všetkému si deti občas vynútia debatu o politike.
„Aj keď jej mám niekedy plné zuby.“
Aspoň nejaká negatívna vlastnosť – konštatujeme, že Harach pôsobí až dojmom svätca.
„Naozaj?! (Smiech.) Dobre. V poslednom čase som najmä mimo pracovného prostredia nervóznejší, ako treba. Možno sa prejavuje záťaž niekoľkých posledných rokov, možno sa ťažšie vyrovnávam s vecami, ktoré by som si predstavoval inak. Asi niekedy zbytočne a na nesprávnom mieste zvyšujem hlas. Asi by som mal byť disciplinovanejší vo vzťahu k času strávenému s rodinou. Toto je zrejme najdôležitejšie. A priznávam, možno by sa vyžadovali niekedy tvrdšie rozhodnutia aj v profesionálnej oblasti, ale v politike musíte často robiť kompromisy.“
A po chvíli premýšľania doplní: „A manželka by určite povedala, že mi chýba väčšia dôslednosť pri opravovaní domácich prístrojov.“ (Smiech.)
DAŠA MATEJČÍKOVÁ
ROMAN KRPELAN
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
