ho nástupcu. Pôvodne mali noví kardináli prevziať od hlavy rímsko-katolíckej cirkvi červené klobúky, ktoré sú znakom ich hodnosti, vo februári. No zhoršujúci sa zdravotný stav Jána Pavla II. otvára otázniky nad možnosťou nie tak vzdialenej voľby jeho nástupcu.
Pápež trpí Parkinsonovou chorobou a vážnou artritídou. Na verejnosti sa objavuje už len na pohyblivom kresle. K jeho zdravotným problémom sa teraz pridali ťažkosti s tráviacim traktom.
V hierarchii katolíckej cirkvi sú kardináli po pápežovi najdôležitejšími duchovnými. V kolégiu kardinálov (po októbri 2003) je 195 kardinálov. Najstarší má 100 a najmladší 51 rokov. Rituál voľby pápeža sa počas storočí takmer nezmenil. Voliť však môžu len kardináli mladší ako 80 rokov a podľa pravidla, ktoré ustanovil pápež Pavol VI, by počet voliacich kardinálov nemal presiahnuť 120. Ján Pavol II v roku 2001 zvýšil počet kardinálov na 135. No starnutím a smrťou niektorých z nich sa ich počet znížil na 109. Bez ohľadu na pápežovo zdravie teda bolo aj tak potrebné vymenovať nových kardinálov.
Október bol na to vhodný – chystajú sa oslavy 25. výročia pápežovho pontifikátu, vyhlásenie Matky Terezy za blahoslavenú. V Ríme sa zídu takmer všetci najvyšší cirkevní predstavitelia. Nebolo treba čakať do februára.
Vždy, keď pápež vymenuje nových kardinálov, je ich zoznam podrobený podrobnému skúmaniu – hľadajú sa dôkazy, že Ján Pavol vybral konzervatívnych mužov, ktorí zvolia pápeža „na jeho obraz“. Niekoho, kto bude dozerať na dodržiavanie tradičných hodnôt. Z toho vyplýva, že noví kardináli voľbu výrazne neovplyvnia – len piati zo 109 kardinálov neboli menovaní Jánom Pavlom II. Je však otázne, aký je skutočný vplyv pápeža na výber jeho následníka. Experti poukazujú na to, že konkláva kardinálov sa nesnaží nájsť presnú kópiu pápeža, ktorý práve zomrel. Načrtnú úlohu a potom hľadajú osobu, ktorá sa na ňu najviac hodí.
V čase voľby pápeža majú kardináli v rukách skutočnú moc a rozhodujú o budúcom smerovaní cirkvi.
Uzavretí v Sixtínskej kaplnke vhodia do urny svoje hlasovacie lístky s prísne utajeným menom kandidáta, ktorého každý z kardinálov vyberie podľa svojho najlepšieho vedomia.
Noví kardináli sú z rôznych oblastí sveta, a tak do špekulácií o národnosti budúceho pápeža preniká aj geografický faktor. Taliansko: 23 (17,0 %), zvyšok Európy: 43 (31,9%), Latinská Amerika 24 (17,8%), Severná Amerika 14 (10,4%), Afrika 13 (9,6%), Ázia 13 (9,6%), Oceánia 5 (3,7%).
Počet talianskych kardinálov klesal, naopak, zvyšoval sa vplyv Latinskej Ameriky, čo viedlo k špekuláciám, že nový pápež môže pochádzať práve odtiaľ. Dôležitý je aj fakt, že 19 nových kardinálov zastáva funkciu sídelných biskupov v rôznych častiach sveta. Podľa mnohých pozorovateľov kardináli uprednostnia kňaza blízkeho ľuďom, nie úradníka z Vatikánu. Mnoho kardinálov si, navyše, želá znížiť mieru centralizácie cirkvi a presun väčších právomocí na biskupov.
Októbrové zhromaždenie kardinálov bude odrážať aj tieto nálady. Takže zatiaľ, čo sa Ján Pavol II snaží o kontinuitu a zachovanie svojho dedičstva, môžu jeho kardináli zvoliť pápeža, ktorý má na veci trochu iný názor
