Kišiňov 6. októbra (TASR) - Generál Boris Sergejev má nezávideniahodnú úlohu, ktorá mu už šesť rokov spôsobuje poriadne bolesti hlavy. Ako veliteľ ruských jednotiek v odštiepeneckej moldavskej oblasti Podnestrie je jeho úlohou dohliadať nad neistým mierom medzi oboma stranami v konflikte, na ktorý zvyšok sveta zabudol.
Musí tiež odstrániť tisíce ton zbraní zo starej vojenskej základne Colbasna z éry Sovietskeho zväzu zbrane, ktoré sú už staré, ale mohli by sa dostať do nesprávnych rúk.
Chce jasné rozkazy, ale politické zasahovanie znamená, že keď ich dostane, môže ich iba zriedka vyplniť. "Máme tu veľkú zodpovednosť, reprezentujeme Rusko a strážime množstvo zbraní," hovorí Sergejev, sediac za veľkým stolom, nad ktorým visí veľký portrét ruského prezidenta Vladimira Putina. "Bol vydaný príkaz zničiť alebo odstrániť zbrane, ale likvidáciu nemôžeme uskutočniť holými rukami, potrebujeme železničné vagóny, rampy a vlaky."
Podnestrie, oblasť obývaná rusky hovoriacim obyvateľstvom v prevažne rumunsky hovoriacom Moldavsku, vyhlásilo nezávislosť pred rozpadom Sovietskeho zväzu, ale neuznala ho žiadna krajina.
Vodcovia tejto samozvanej republiky inšpirovaní komunistickými ideami chcú, aby Rusi zostali. Kladú prekážky ich odchodu a dúfajú, že legitimizujú svoju samozvanú identitu.
Západ chce, aby Rusi a ich zbrane pochádzajúce zo sovietskej éry odišli. Moskva tvrdí, že jednotky odídu, ale zostávajú pochybnosti nad tým, či tak urobia a vzdajú sa tým svojho značného vplyvu v oblasti. Podozrenia z korupcie v radoch ruskej armády sú bežné a pre Sergejeva to nie sú vôbec príjemné veci.
"Niekedy sa v médiách objavujú informácie, že zbrane sa dostávajú do rúk obyvateľov Podnestria, ale sú to nezmysly," hovorí, ako si spomína na kritické články o úlohe ruských jednotiek v moldavskom konflikte.
"Predať ich? Určite ich nepredávame. Existujú prísne pravidlá a sú tu pozorovatelia z Moldavska a Ukrajiny, ktorí nás sledujú."
Základňa Colbasna postavená na obranu južného frontu v prípade vojny medzi NATO a Varšavskou zmluvou, je miestom najväčšieho zbrojného arzenálu v Európe. Na prvý pohľad nevyzerá dôležitá a možno si ju pomýliť s poľnohospodárskym družstvom, obohnaným múrom. Ruskí vojaci tu kosia a odstraňujú veľkú trávu, aby udržiavali základňu čistú a znížili tak riziko vzniku požiarov. Pestujú uhorky, paradajky a jablká v záhradách, ktoré sú vo vnútri základne. Deti z okolia posedávajú pri vojakoch v službe na kontrolných bodoch.
"Je tu tak ticho. Po vašej druhej noci vás zobudí ticho," hovorí Andrej Terentjev, zástupca veliteľa 14. zboru ruských pozemných síl, dozerajúci na rozľahlú základňu. "Väčšina ľudí prichádza cez víkend na vidiek, aby si oddýchla. My všetci ideme do mesta, aby sme si užili trocha hluku."
Stráže, ktoré sa pohybujú v okolí základne, majú príkaz strieľať a až potom sa pýtať, to pre prípad, ak sa nejaký cudzinec dostane príliš blízko k ostnatému drôtu. Na zvlnených zelených pahorkoch ležia rad za radom na sebe mínomety kalibru 240 milimetrov, rakety podobné tým, ktoré sa označujú Scud a granáty, ktoré vyzerajú nebezpečne dostupné.
Ruská armáda začala sťahovanie zbraní už v roku 1990, keď Podnestrie uskutočnilo referendum a vyhlásilo nezávislosť. Predstavitelia Podnestria iniciovali plebiscit z obavy, že by boli jedného dňa prinútení spojiť sa s Moldavskom a eventuálne sa stali súčasťou Rumunska a tým aj Západu.
V roku 1992 počas vojny medzi čerstvo nezávislým Moldavskom a podnesterskými separatistami prišli o život stovky ľudí a tisíce ich utrpelo zranenia pri intenzívnych bojoch na oboch stranách rieky Dnester. Rusko zasiahlo do tohto konfliktu a oddelilo obe bojujúce strany a dnes stráži prechody pozdĺž rieky, aby zastavilo akýkoľvek pohyb zbraní a drog.
Príslušníci ruských mierových misií a vojská strážiace sklady zbraní zaručujú, že Moskva si v tomto regióne udržiava značný vplyv od vyhlásenia prímeria v roku 1992.
Moldavskí nacionalisti a západné krajiny sa obávajú, že Moskva má v úmysle tento stav udržať a to hlavne kvôli stúpajúcej dôležitosti Moldavska, ktorého západní susedia sa za menej ako päť rokov stanú členmi Európskej únie.
Moskva pôvodne prisľúbila, že stiahne svoje vojenské jednotky v počte 1400 až 1600 mužov spolu s 40.000 tonami zbraní do konca roku 2002. Avšak po objavení sa problémov, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá sťahovanie jednotiek financuje, predĺžila tento termín do konca tohto roku.
Čas ale beží ďalej.
"Niekedy v tomto mesiaci by sa opäť mali začať sťahovať, lebo inak bude fyzicky ťažké, aby odišli," hovorí William Hill, predstaviteľ misie OBSE v Moldavsku.
"Ak sa likvidácia zbraní čoskoro neobnoví, budeme mať technický problém, ktorý vyústi do politického problému, pretože sa nedomnievam, že by druhý rok po sebe boli nezávislí pozorovatelia tak ústretoví," dodáva Sergejev. Ruskí dôstojníci ale tvrdia, že to nie je ich chyba. Sergejev pripomína, že úrady Podnesterskej republiky odmietajú pomôcť s odôvodnením, že Moskva republike nechce odpísať dlhy za ropu vo výške 100 miliónov dolárov, pričom dúfajú, že takéto odmietnutie prinúti Moldavsko ukončiť "ekonomickú vojnu" proti ich regiónu.
