Lipa mladší: Na otca som hrdý stále
Syn džezmana Petra Lipu (23) s rovnakým menom a priezviskom sa uchytil podobne ako otec v hudobnej brandži. Hrá na klávesové nástroje v skupine Seven days to winter, s dvojicou muzikantov Jankom Lehotským a Mariánom Slávkom tvorí El Gaucho a do tretice hráva so speváčkou Katkou Korčekovou v zoskupení Lady Kazoo. Na rozdiel od otca, ktorý vyštudoval dve vysoké školy, syn nedokončil ani tú prvú.
Čo zdedil po otcovi: Určite hudobné nadanie: „Doma sme mali klavír a nikto iný naň nehral, len ja. V istom období ma aj nútili, lebo som k tomu stratil vzťah.“ Otcovu hudbu vníma pozorne už od detstva. „Pre mňa je normálne, že otec je hudobník takisto, ako pre niekoho iného, že jeho mama chodí nakupovať do potravín.“
Čo spoločné nemajú: „Otec je určite svedomitejší a pracovitejší ako ja.“ Prejavilo sa to aj v tom, že Peter Lipa starší má ukončené dve vysoké školy, jeho syn nedokončil ani tú prvú. „Ja som s rodičmi pol roka viedol súboj a nakoniec som sa takto rozhodol, ale neviem, či som víťaz.“
Pomohlo mu známe meno?
Na to, že jeho otec je známy, si Peter Lipa mladší zvykal už odmalička: „Prekáža mi, ak niekto napíše na plagát – koncert Petra Lipu. To mi prekáža.“ Neraz sa totiž stalo, že majiteľ podniku v snahe prilákať čo najviac zákazníkov, zámerne nespomenul, že ide o syna známeho hudobníka, ktorý má rovnaké meno: „On robí nejakú hudbu a ja robím nejakú hudbu. A keď to príde do konfrontácie, tak potom to riešime.“
Ako vníma syn otca: Naposledy bol Peter Lipa mladší hrdý na toho staršieho pri udeľovaní hudobných ocenení: „Otec tam dostal cenu za celoživotné dielo, ale ja som naňho hrdý stále. Pre oboch rodičov mám len dobré slová, no či mi otec pri posteli čítal rozprávky, na to si nespomínam. Viem, že vtedy vystupoval s bábkovým divadlom a na to som sa chodil pozerať.“
Peter Lipa o synovi: „Peter bol predovšetkým moje prvé, a to dlho očakávané dieťa. V čase, keď sa narodil, mal som aj ja akosi viac času, a tak som sa o neho staral najmä prechádzkami a vychádzkami do prírody a parkov. Keď mal tri roky, tak sa narodil jeho mladší brat Miško. Potom som ich už bral ako dvojicu. Čo mi je na ňom sympatické? To, že je vyšší ako ja, zdá sa, že mu vlasy dlhšie vydržia a najmä to, že má rád skoro tú istú hudbu ako ja.“ FOTO ARCHÍV
Čarnogurský ml.: Otec emócie neprejavuje
Podľa čínskeho horoskopu je advokát Ján Čarnogurský mladší (32) dobrácky čudák, jeho otec, advokát Ján Čarnogurský starší by mal byť ako drak popudlivý a tvrdohlavý. Spoločné majú, že sa údajne dajú ľahko oklamať. Ako úspešných ľudí ich čínsky horoskop zrejme vo všetkom nevystihuje.
Čo zdedil po otcovi: Podľa blízkych ľudí Jána Čarnogurského mladšieho majú otec a syn podobnú gestikuláciu aj intonáciu hlasu: „Jeho slabá stránka je všetko, čo sa emócií týka. Trochu sa bojím, že táto vlastnosť sa začne prejavovať aj na mne.“ A kým je Ján Čarnogurský starší označovaný za rusofila, mladší si ruštinu oprašuje: „Je to veľký trh, má surovinové zdroje, a má aj vzdelaných ľudí. Ak sa tam tlačia Nemci, Francúzi a Američania, prečo by sme sa tam netlačili aj my? Ruština sa mi v povolaní momentálne dosť zíde.“ Politické ambície v súčasnosti nemá: „Otec sa mi smeje, že ma to skôr či neskôr neminie!“ (Smiech.) „Hovorí sa nikdy nehovor nikdy, ale v najbližšom čase to určite neplánujem.“
Čo spoločné nemajú: Hudobné nadanie. Ján Čarnogurský mladší v mladosti hrával na gitaru, no o otcovi hovorí: „Pokiaľ viem, otec na žiadnom hudobnom nástroji nehrá a aj spieva dosť mizerne.“ (Smiech.)
Pomohlo mu známe meno?
Za totality skôr nie, to si disidentov syn užil svoje: „Párkrát eštebáci počas vyučovania prehľadávali moju školskú tašku, čo bolo veľmi zvláštne.“ V časoch otcovho politického pôsobenia to tiež nebolo príjemné: „Každý ma posudzoval cez neho, navyše, ak niekam prídete, každý si na vás urobí názor podľa toho, aký má vzťah k môjmu otcovi. Mňa mali zaškatuľkovaného ešte predtým, než som niekam prišiel.“ Prípadná pomoc s prijatím na vysokú školu vraj tiež neprichádzala do úvahy: „Pretože som študoval v Rakúsku. Až keď som ukončil štúdium vo Viedni, prišiel som študovať na Slovensko. Na vysokú školu som sa tu dostal na druhý pokus. Prvýkrát som urobil prijímacie skúšky ešte za komunizmu, ale neprijali ma pre kádrový posudok. Keby neprišla revolúcia, možno by som právnikom nebol, lebo by mi právo vyštudovať neumožnili.“ Dnes je však úspešným advokátom: „V súčasnosti som ja advokátom dlhšie ako otec, pretože on sa do advokácie vrátil iba nedávno. Samozrejme, tým, že sme obaja právnici, tak sa to často pri našich rozhovoroch na právo zvrhne. Tomu sa nedá zabrániť.“
Ako vníma syn otca: „Rozhodne pozitívne. To, že KDH tu bolo, je a zrejme ešte dlho bude, je jeho zásluha. Jeho nápadom bolo túto stranu založiť. Jeho pôsobenie v politike je určite nezmazateľné a dalo pečať tomuto štátu. Bol som naňho hrdý aj vtedy, keď bol vo väzení a veľa ľudí mu dalo najavo svoju podporu. Pre mňa to veľa znamenalo.“ V mladosti ho otec občas nútil chodiť do kostola, čo mu však syn vôbec nevyčíta: „Ako malé dieťa ma to vôbec nebavilo, lebo som tam musel dlho stáť a vždy tam bol nátresk. Svoju cestu k Bohu som si našiel vlastne až v strednej škole.“ Za najväčšiu otcovu chybu považuje jeho povahu: „Je veľmi uzavretý do seba. Niekedy si z neho uťahujeme, že to, čo by mal verejne nahlas povedať, len pošepká pár ľuďom.“ Je to typ, ktorý sa vôbec neháda. Aj city prejavuje zriedka: „Mám jednu veľmi milú spomienku, keď som sa pokúšal hrať na gitare. Stavil sa so mnou o fľašu vína, že sa mi to nepodarí. Po určitom čase sa mi podarilo vylúdiť zopár akordov, ktoré sa mu zdali byť nie celkom disharmonické. A keď som mal osemnásť, prišiel za mnou s fľašou vína.“
Ján Čarnogurský o synovi: „Syn Janko bol na strednej škole dobrý v matematike a programovaní. Preto nás s manželkou dosť prekvapil, keď pred maturitou povedal, že pôjde na právo. Schopnosť matematického myslenia je dobrá aj pre právnika. Skončil právo na dvoch univerzitách, vo Viedni a v Bratislave. V tom ma tromfol, ja iba na jednej. Ešte viac ma potešil, keď sa potom nesnažil uliať z vojenčiny, ale naopak, na základnú vojenskú službu sa prihlásil k výsadkárom, ktorí majú najtvrdší výcvik. Takže aj zoskokov z lietadla má už viac než ja. S nevestou Monikou sa navzájom dopĺňajú. Ich syn a môj vnuk Samuel dostal od druhých starých rodičov ako darček právnický symbol. Právnická dynastia Čarnogurských tak ľahko nevymrie.“ Na snímke traja Čarnogurskí a nevesta.
FOTO SME – PAVOL MAJER
Wanda Hrycová: Otec ma začal akceptovať v osemnástich
Otec Wandy Hrycovej je známy herec a úspešný podnikateľ. Vraví, že ju začal akceptovať, keď mala osemnásť rokov. Už takmer dva roky je riaditeľkou divadla Nová scéna a sama o sebe hovorí, že nie je neúspešná. S tieňom úspešného otca sa naučila žiť.
Čo zdedila po otcovi: Wanda Hrycová (25) si ako dieťa otca neužila: „Keď som chcela byť s otcom, išla som za ním na pľac, ale boli to jedinečné chvíle.“ Po otcovi zdedila viac vlastností: „A myslím si, že som veľa jeho vlastností doviedla k dokonalosti. No bavme sa radšej o tých pozitívnych!“ (Smiech.) Otcove zlozvyky prezradila ochotne: „Je veľmi prchký a ‘vysoko horľavý‘.“ Taký bol, keď sa rozhodla študovať filmovú produkciu a manažment na VŠMU: „Napriek tomu, že som v umeleckej brandži, myslím, že sa mi celkom darí.“ Určité výhrady však má: „Ja by som rada odišla na isté obdobie do zahraničia, a to sa mu veľmi nepáči. Mám pocit, že ešte som mladá a chcela by som sa čo-to naučiť.“ Aj podľa Sigmunda Freuda má dcéra tendenciu vychádzať lepšie skôr s otcom, ako s mamou. „Donedávna to tak bolo aj u nás. Pripisujem to aj tomu, že otec mi bol vzácny. Mala som pocit, že si s ním viac rozumiem. To je paradox, lebo on ma začal akceptovať, až keď som mala takých sedemnásť, osemnásť rokov. Teraz si však začínam čoraz viac rozumieť aj s maminou.“
Pomohlo jej známe meno?
„S tým bremenom som vyrastala odmalička a stále som si to vliekla za sebou.“
Ako vníma dcéra otca: Otca považuje za zásadového a razantného: „On vedel, čo ma čaká, a pripravil ma na to jednoducho – kým iní mali pred sebou jasné prekážky, on mi hodil pod nohy ešte zo desať polien navyše, aby som si zvykla.“ Napriek imidžu tvrdého chlapíka o otcovi hovorí: „Doma je to normálny, citlivý chlap.“
Andy Hryc o dcére: „Wanda bola veľmi milé dieťa. Je pravda, že jej výchova bola do značnej miery závislá od jej maminy a ja som ju asi priamo veľmi neovplyvnil, pretože som bol väčšinu času mimo domu a veľmi často som s ňou nebol, ale bola poslušná, veľmi samostatná, a radostná. Sympatické mi je to, že je sebavedomá, samostatná a nezávislá. Má skvelé organizačné schopnosti, je čestná, zásadová, pravdovravná, spoľahlivá, inteligentná a veľmi vtipná. Potešilo ma, ako sa dokázala vyrovnať so svojím postom na čele bratislavskej Novej scény. Je tiež pravda, že som to očakával a som veľmi rád, že som sa nemýlil. Najčastejšie sa hádame pre cigaretky. Má 25 rokov, ale jej profesijný životopis by jej mohli závidieť aj mnohí úspešní päťdesiatnici.“ FOTO – ARCHÍV
