FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Vyhlásil, že ak ho KDH nepodporí pri voľbe na post podpredsedu parlamentu, odíde z koalície. KDH kritizuje, ale v rokoch 1992 až 1998 ho volil. Kritizuje Mečiara, ale v roku 1992 robil šéfa spravodajstva Slovenského rozhlasu, známeho ako „Rádio Mečiar“. Kritizuje Mikuláša Dzurindu, ale jeho strana podporuje premiérove neštandardné kroky. Podpredsedu Aliancie nového občana ĽUBOMÍRA LINTNERA sme požiadali o rozhovor.
Vaša strana vás navrhne na podpredsedu parlamentu po Pavlovi Ruskovi, ale môže sa stať, že nedostanete dosť koaličných hlasov. Skúšate lobovať aj medzi opozičnými poslancami? Napríklad v klube Vojtecha Tkáča, kde je pán Polka, kamarát spolumajiteľa Markízy Jána Kováčika?
„Nelobujem, ale uchádzam sa aj o dôveru opozície. Domnievam sa však, že v koalícii by mali platiť zásady koaličnej zmluvy, teda akceptovanie návrhu koaličného partnera, ktorému ten post patrí.“
Mali by ste problém s tým, keby vás opozícia podržala a napríklad KDH nie? Zvažovali by ste aj tak odchod z koalície?
„Pri hlasovaní, ktoré je tajné, by som veľmi ťažko identifikoval hlasovanie poslaneckého klubu KDH alebo iných koaličných poslancov. V danej situácii by som vnímal dôveru v konkrétnej situácii ako celok.“
Predstavme si ale situáciu, že poslanci KDH nepôjdu demonštratívne za plentu, teda že budete vedieť, že za vás nehlasovali a porušili koaličnú dohodu. Ak sa stanete podpredsedom aj z vôle opozície, odídete z koalície?
„Nie, budem viazaný dôverou tých poslancov, ktorí mi dali hlas. Mrzelo by ma to ale ako človeka, ktorý poslancom KDH roky fandil.“
Koho ste krúžkovali ako volič KDH v rokoch 1992 a 1994?
„Františka Mikloška, Mikuláša Dzurindu a Ivana Šimka.“
V čom sa zmenil Mikloško?
„Na jednej strane volá po doržiavaní koaličnej zmluvy a na druhej strane nemá problém spájať sa v iných veciach s komunistickými poslancami.“
Ak sa odvolávate na dodržiavanie koaličnej dohody, potom by ste mali hlasovať na podporu vatikánskej zmluvy o výučbe náboženstva na školách. Lebo ak nie, bolo by to na oplátku porušenie programového vyhlásenia vlády, ktorého garantom je aj štátny tajomník ministerstva školstva František Tóth, člen ANO.
„Táto otázka je otázkou postoja charakterov k štátu a ja by som ju za danej situácie dal bokom.“
Napriek tomu – bolo by to porušenie koaličnej dohody a programového vyhlásenia vlády.
„Tá zmluva sa v parlamente ocitla v súvislosti s návštevou Svätého Otca, vo fáze, keď bola v parlamente istá situácia. V tomto prípade išli partneri KDH príliš rýchlo do presadzovania tej veci, hoci museli vedieť, že budeme mať iný názor.“
Ale ANO podpísala programové vyhlásenie vlády rovnako, ako KDH podpísalo koaličnú dohodu.
„Programové vyhlásenie vlády je na štyri roky. Niektoré veci by mali byť rozložené aj z hľadiska aktuálnej politickej situácie tak, aby sa neohrozovala funkčnosť koalície v otázkach, kde nie je rozdielnosť ideových postojov.“
Nemali ste na to myslieť pri tvorbe programového vyhlásenia?
„Súhlasím. Rok činnosti tejto koalície ukázal, že eufória, ktorá vyplývala z avizovanej príbuznosti programov, mala byť lepšie zanalyzovaná a malo sa uvážlivejšie pristupovať aj k tvorbe programového vyhlásenia.“
A v čom sa zmenil Mikuláš Dzurinda?
„V oblasti charakterových vlastností. Principiálnosti z hľadiska charakteru robenia politiky.“
ANO je však teraz spojencom predsedu SDKÚ, minimálne v kauze Mojžiš. Ako prežívate toto spojenie, zvlášť po tom, ako vás Dzurinda v lete na koaličnej rade vyzval: „Ty čuš, v tvojom prípade je najlepšie, keď čušíš“?
„Ja som na koaličnej rade, kde zazneli tieto slová, istým spôsobom pomenovával štýl jeho politiky. Vtedy ma žiaden z lídrov prítomných na koaličnej rade nepodporil. Otázka môjho osobného postoja v kauze šéfa NBÚ vychádzala z toho, aby sme si jasne pomenovali veci. Na jednej strane premiér, na druhej štátny úradník. Význam predsedu vlády je oveľa výraznejší ako pozícia vysokého štátneho úradníka.“
Nemôže to byť aj naopak – že ide v skutočnosti o Mikuláša Dzurindu, lebo Mojžiš mal také informácie o jeho osobe, o niektorých jemu blízkych ľuďoch, ktoré by mohli byť premiérovi nepríjemné?
„Hypotézu nemienim rozvíjať. Ak pán Mojžiš má takéto informácie, mal ich dať dávno na stôl alebo podať trestné oznámenia.“
Vidno, že ste politikou sklamaný. Vy ste však podľa vlastných vyhlásení do politiky vstupovali preto, že ste boli sklamaný z politiky v rokoch 1998 až 2002. Neuvažujete zase o odchode?
„To je tá dilema. Úprimne sa priznávam, že ju mám v sebe. Do politiky som šiel s istým cieľom a či mám na tie ciele rezignovať… Keď odídem, už nič neovplyvním, keď som tam, mám aspoň možnosť na niektoré veci poukázať.“
Do politiky ste išli v marci 2001 s víziou, že sa budete venovať problematike ľudských práv a národností. To ste povedali pre denník Národná obroda. V apríli 2001 ste pre týždenník Domino fórum povedali, že sa budete venovať oblasti médií, ľudských práv a tretieho sektora. A nakoniec ste v televízii Markíza v roku 2002 hovorili, že to bude sociálna problematika. Čomu z toho ste sa teda venovali?
„Ukazuje sa, že charakteru a štýlu politiky z hľadiska existencie rôznych dohôd, na báze ktorých sa politika na Slovensku stále robí. Ale ani jedna z tých oblastí, čo ste hovorili, nezostala bokom. Všetky tieto veci na Slovensku sú stále dôležité, ale stále sa ukazuje, že najdôležitejšou vecou, ktorú v slovenskej politike treba vyriešiť, je morálnosť a charakter.“
Pre Domino fórum ste povedali, že dáte dôraz na reformy, ktoré sa majú robiť tak, aby boli sociálne únosné. Teraz ste nezahlasovali za sociálne veci, ktoré ste si dávali za priority. Prečo?
„Môj postoj pri hlasovaní o zákone o sociálnom poistení nebol ohrozením toho zákona. Bol postojom, že sa päť minút pred hlasovaním v zákulisí odohrávala vecná diskusia, kde štátny tajomník upozorňoval, že niektoré pozmeňovacie návrhy navyšujú náklady na okruh verejných financií. Tie zákony nemôžu ísť smerom, že sa bude viac rozdávať, pretože niet z čoho.“
Stojíte si za vyhlásením, ktoré ste povedali v relácii Na telo Pavlovi Pavlíkovi, že „v politike ide vždy o moc a pozície“?
„To je princíp, to potvrdzuje história politiky. Veď do politiky sa dávate preto, aby ste tú moc získali. Dôležité je, akým spôsobom a v prospech čoho a koho ju chcete uplatňovať. Pretože sa domnievam, že tu musí ísť o prospech celku, nie o prospech jednotlivcom. Ale to, že v politike ide o moc, proste platí. Vždy išlo, vždy sú tam isté záujmy.“
A pozície. Hovorí sa, že naštartovanie reformy dôchodkového systému blokujete kvôli reforme verejnej správy, lebo vaši ľudia pri reforme prídu o pozície v regióne. Je to tak?
„Nie, ale ani nemáme dôveru, že tak, ako sú prijaté zákony, budú jednotliví rezortní ministri menovať pozície v existujúcej štátnej správe. Tým sa otvára možnosť, aby si konkrétne politické subjekty na pozície dávali vlastných ľudí.“
Je pravda, že ministri za ANO sú viazaní odporúčaním aliancie, že majú všetkých členov ANO, ktorí sa budú uchádzať o stretnutie s ministrom, prijať? Aj keby tam prišiel napríklad niekto, kto chce – pre istotu dajme absurdný prípad – získať zákazku pre svoj nový traktor?
„Je úplne prirodzené a fungujú tak všetky politické subjekty. Že sa minister konkrétneho politického subjektu venuje určitý čas ľuďom, ktorí v danom subjekte pracujú v regiónoch. Je to absolútne prirodzené. Otázka traktora je účelovým naznačením niečoho, o čo pri tých rozhovoroch malo ísť a s tým nesúhlasím.“
Vy by ste to nepovažovali za tip na reportáž do vašej kedysi dobre sledovanej relácie Na Slovensku je to tak?
„Nie, za každým ministrom chodia ľudia z regiónov.“
Priznávate, že ste v televízii robili politiku?
„V deväťdesiatom ôsmom všetky médiá robili politiku, to si treba priznať. V deväťdesiatom ôsmom mnohé z médií prispeli k tomu, že sa zmenila vláda, teda politická reprezentácia, ktorá sľubovala zmenu štýlu. Čo sa nenaplnilo.“
Robí dnes televízia Markíza politiku?
„Ja sa domnievam, že kvalita spravodajstva je nižšia, čo ma mrzí. A nehovorím to preto, že vtedy som tam robil.“
Teraz sa vás opýtam na názor ako bývalého šéfredaktrora spravodajstva, aj ako podpredsedu ANO. Memo ‘98 vyčíta Markíze, konkrétne aj spravodajcom a publicistom Alene Kuišovej a Erikovi Tomášovi, že porušujú základné zásady novinárskej práce a to vždy pri informovaní o ANO v spore medzi KDH a ANO. Myslíte si, že sú v Markíze veci, ktoré by ste vy ako šéfredaktor robili inak?
„Ja sa skláňam pred činnosťou ľudí z Memo, ale myslím si, že ich posudzovanie je veľmi subjektívne a že posudzovanie trendu príklonnosti k nejakému politickému subjektu sa nedá vyrátať z jedných Televíznych novín ani z týždňa. To musí byť minimálne štvrťrok. Ja nemám pocit, že televízne noviny Markízy klesajú na sledovanosti a dôveryhodnosti.“
Za vášho šéfovania jeden redaktor odmietol zahlásiť šot o SOP. Po vzniku ANO Pavol Pavlík odmietol ísť robiť reportáž, ktorá sa týkala ANO pre to, že by ju neurobil tak, ako si predstavoval Pavol Rusko. Odišiel z postu šéfredaktora spravodajstva pre pocit, že doň zasahuje Viera Rusková. Je to tak a čo si o tom myslíte?
„Dávate mi otázky, ktoré vo svojej pozícii nemienim hodnotiť a venovať sa im. Ja som povedal k spravodajstvu to, čo si myslím, že jeho kvalita sa znížila. To je všetko, čo k televízii Markíza poviem.“
Nemyslíte si, že by sa mal redaktor, ktorý informoval divákov niekoľko mesiacov, že telefonát medzi redaktorom SME a Pavlom Ruskom odpočúvalo ministerstvo vnútra, hoci prokuratúra zistila, že to bola SIS, ospravedlniť?
„Podkladový materiál jedného muža SIS, ktorý sedel v kabínke na WC a počúval dvoch, ktorí boli na pisoári, nie sú pre mňa dôveryhodné. Pre mňa sú dôležité veci z odbornej správy experta, ktorý hovoril, že nahrávky nie je možné presunúť z jedného systému do druhého. Pre mňa zostáva nejasné, kde sa vlastne odpočúvalo a kto sa vlastne odpočúval.“
Dôverujete viac anonymnému expertovi ako ľuďom z Generálnej prokuratúry?
„Už sa k tomu nebudem sa vyjadrovať, len upozorňujem, čo presmerovalo vyšetrovanie. Mám nad tým stále otáznik.“
Keď o vás robili v Markíze pred voľbami medailón, zaradili vás k režisérovi svetového mena, k známemu paralympionikovi, ale aj Jarmile Hargašovej. Bolo to podľa vás adekvátne či účelové?
„V tých medailónoch bolo plno ľudí, asi som sa v tých medailónoch mal ocitnúť rok predtým, aby to nevyvolalo dojem, že to bolo účelové. Domnievam sa, že pozíciu medzi tým výberom ľudí som si svojou prácou zaslúžil.“
Keby ste odišli z politiky vy, kde by ste išli?
„Mám analytické schopnosti…“
…do SIS?
(smiech) „Nie. Milan Kňažko ukázal cestu, že sa dá z dlhoročnej politiky vrátiť do médií. Je to o dôveryhodnosti, ale myslím si, že ľudia na Slovensku dokážu dostatočne posúdiť účelovosť alebo pragmatickosť toho kroku.“
