rany EÚ v Ríme ponúkla prevziať velenie nad mierovým zborom o sile 6000 vojakov.
Jednotky rýchleho nasadenia EÚ sa po prvýkrát využili v Macedónsku, kde sú nasadené od apríla, po čom nasledovala misia v Demokratickej republike Kongo. Macedónska misia je vnímaná ako model pre rozloženie bremena pri stabilizácii a rekonštrukcii Balkánu medzi Washingtonom a Bruselom potom, ako vojenská intervencia pod vedením USA zastavila vojnu v oblasti. Washington však v júni EÚ odkázal, že polovica roka 2004 je príliš skorý termín na to, aby únia dokázala prebrať velenie nad oveľa väčšou misiou v Bosne.
Podľa diplomatov vtedajší americký postoj bol z časti spojený aj s ambíciami niektorých európskych štátov kritizujúcich americkú inváziu v Iraku na vytvorenie samostatných európskych obranných štruktúr mimo NATO. Spojené štáty však pravdepodobne pre svoju angažovanosť vo vojenských operáciách v Afganistane, Iraku a na iných miestach sveta nakoniec svoj postoj pozmenia. "Nemyslím si, že Spojené štáty vznesú silnejšie námietky, naopak, mohli by privítať redukciu svojich záväzkov na Balkáne," vyhlásil taliansky minister obrany Antonio Martino.
NATO má prehodnotiť svoju misiu na západe Balkánu túto jeseň. Podľa diplomatov je pravdepodobné, že v Bosne zníži počet svojich vojakov zo súčasných 13 000 na 6 až 8 000. NATO by však sčasti ostalo v Bosne aj po odovzdaní misie do rúk Bruselu. Tak ako v Macedónsku, by aliancia naďalej poskytovala pomoc v oblasti logistiky a plánovania.
Podľa predstaviteľov sa neprijalo žiadne formálne rozhodnutie z dôvodu, že išlo o neformálne stretnutie a preto, že členské štáty NATO budú o zámere diskutovať na konferencii ministrov obrany aliancie počas budúceho týždňa.
