Jakarta/Kuala Lumpur 5. októbra (TASR) - Piráti Karibiku sú jedným z posledných trhákov kín po celom svete, čo však vie málokto, skutoční piráti sú v Melackom prielive, kde pôsobia už roky.
Podľa najnovších správ z londýnskej centrály Medzinárodný úrad pre lodnú dopravu (IMB) dochádza k novej vlne pirátskych útokov na ropné tankery v Melackom prielive, jednej z najrušnejších vodných ciest na svete, kde nie je moderné pirátstvo malým problémom.
IMB vydal začiatkom minulého mesiaca varovanie obchodným lodiam, že gangy po zuby ozbrojených pirátov používajúce rybárske a rýchle člny sa zameriavajú na malé ropné tankery v Melackom prielive.
Hlavným podozrivým, ako zvyčajne, je separatistické hnutie Slobodný Aceh (GAM), povstalecká skupina, ktorá bojuje za nezávislý štát Aceh na severe Sumatry počas posledných 27 rokov.
Podľa IMB koncom júla došlo k trom pokusom pirátov o vylodenie na malé ropné tankery pri pobreží Sumatry v Melackom prielive.
Iný prípad hovorí o tankeri registrovanom v Malajzii, ktorý viezol náklad 1 000 ton ropy, ktorý napadla rybárska loď so 14 pirátmi vyzbrojenými samopalmi AK-47 a M-16.
Po olúpení posádky a vynútenej zmene kurzu do indonézskych vôd piráti vzali za rukojemníka kapitána, hlavného inžiniera a jedného člena posádky. Potom nechali loď pokračovať v ceste. Nasledovalo vyjednávanie o prepustení rukojemníkov za výkupné, po vyplatení ktorého boli námorníci prepustení.
Niektorí očití svedkovia však tvrdia, že piráti boli odetí v uniforme a tvrdili, že sú vojakmi hnutia Aceh.
V týždňoch, ktoré nasledovali po zavedení stanného práva 19. mája v štáte Aceh, prípady pirátstva v Melackom prielive značne poklesli, to naznačuje, že adekvátne hliadkovanie v týchto vodách môže priniesť okamžité výsledky.
Ale k poklesu v máji a júni došlo hlavne kvôli rozmiestneniu vojnových lodí indonézskeho námorníctva v Melackom prielive. Tie privážali do Acehu tisíce vojakov a vojenského materiálu s cieľom potlačiť separatistické hnutie Slobodný Aceh.
Západní diplomati v Jakarte sa domnievajú, že útoky pirátov sa začali opäť, a to s obnovenou intenzitou v júli a auguste, pretože GAM nutne potrebuje peniaze, aby financoval svoj boj proti Jakarte.
"Vieme, že pirátstvo je jedným z hlavných zdrojov finančných prostriedkov pre vojenské operácie. Okrem vykrádania lodí sa piráti tiež uchyľujú k únosom posádok a žiadajú výkupné," povedal Noel Čchong, regionálny manažér centrály IMB v Kuala Lumpur.
"Treba však zdôrazniť, že na mnohé z týchto prípadov sa vôbec neupozorňuje alebo sa ani úradom nehlásia, keďže vlastníci lodí radšej zaplatia požadovanú sumu, aby sa vyhli nechcenej publicite," povedal Čchong.
Pirátstvo je na vzostupe v Melackom prielive počas posledných piatich až šiestich rokov, a to spoločne s ekonomickými a politickými problémami Indonézie v spojitosti s ázijskou ekonomickou krízou v roku 1997 a pádom vojenského diktátora Suharta v roku 1998.
Podľa IMB došlo v roku 2002 na svete celkom k 404 prípadom pirátstva, z ktorých sa 144 stalo v juhovýchodnej Ázii. Z nich k 109 došlo v indonézskych vodách čím sa táto časť sveta stala najnebezpečnejšou oblasťou, čo sa týka pirátstva.
Z celkového počtu 103 prípadov pirátstva, ku ktorým došlo v medzinárodných vodách za prvé tri mesiace roku 2003, až 28 z nich zaregistrovali v indonézskych výsostných vodách.
Podľa jedného západného diplomata indonézske námorníctvo "v skutočnosti nemá prostriedky zastaviť toto pirátstvo, pokiaľ sa nestane v jeho blízkosti."
Indonézia má 117 lodí, aby hliadkovali v súostroví tiahnucom sa v dĺžke 5000 kilometrov s takmer 18 000 ostrovmi, pričom iba 35 percent existujúcej flotily je schopných plavby.
Aj preto začiatkom tohto mesiaca indonézske námorníctvo oznámilo, že plánuje vyčleniť 1,95 miliardy dolárov počas nasledujúcich desiatich rokov na rozšírenie svojej flotily. Na zozname položiek, ktoré treba nakúpiť, sú dve ponorky a štyri nové bojové lode.
Veliteľ indonézskeho vojenského námorníctva admirál Bernard Kent Sondakh sa pokúša ospravedlniť nové nákupy zdôrazňovaním úlohy vojenského námorníctva v boji proti ilegálnemu rybolovu, problému, ktorý stojí krajinu odhadom okolo štyri miliardy dolárov v príjmoch ročne.
Pirátstvo, ktoré sa zdá byť viac medzinárodným ako domácim problémom Indonézie, sa zriedka spomína ako dôvod pre navŕšenie rozpočtu vojenského námorníctva.
Experti na bezpečnostné otázky v Jakarte poznamenávajú, že to, čo námorníctvo skutočne potrebuje na boj proti pirátstvu, je viac hliadkovacích člnov.
"Indonézia nepotrebuje vojnové lode. Potrebuje hliadkovacie člny, potrebuje rýchle člny pre riešenie všetkých problémov v indonézskych vodách ako sú pirátstvo, nelegálny lov rýb, ťažba dreva, pašovania drog a pašeráctva," tvrdí odborník na bezpečnostné otázky.
Čchong z IMB si myslí, že ak to Indonézia myslí vážne s bojom proti pirátstvu, mala by sa snažiť o kúpu menších a rýchlejších hliadkovacích lodí ako ponoriek a vojnových lodí.
"Výskyt pirátstva klesá so zväčšujúcim sa počtom hliadok. Takže pokiaľ sa budú vládne plavidlá objavovať v týchto vodách, piráti sa budú držať v úzadí," dodal.
