e neskončila. Oswaldo Paya, ktorý počas minulého roku doručil vláde 11 000 podpisov, nové podpisy doručil vláde napriek tomu, že režim v marci radikálne zakročil proti aktivistom, ktorí stáli za jeho projektom Varela.
Prezident kubánskeho Kresťanského oslobodeneckého hnutia Paya doručil osobne do budovy Národného zhromaždenia v Havane petíciu so 14 380 podpismi, ktorá žiada vypísanie referenda ohľadom občianskych práv, ktoré potiera systém jednej politickej strany. Prezident Fidel Castro projekt jasne odmieta, Paya sa však vzdať nemieni. "Množstvo podpisov sme získali potom, ako došlo k tvrdému zákroku režimu proti signatárom prvej petície," uviedol Paya. Na mysli pri tom mal marcové uväznenie 75 disidentov, vrátane 40 aktivistov pracujúcich na projekte Varela. "Vláda sa zúfalo snaží projekt Varela potlačiť. Obáva sa, že ľudia sa z neho poučia," vyhlásil. Ako dodal laureát Nobelovej ceny za mier v tomto roku, od marcových represií sa potichu snažil obnoviť sieť zástancov projektu.
50-ročný technik Paya prvý krát rozhneval vládu v marci, keď jej doručil podpisy ľudí žiadajúcich referendu za slobodu zhromažďovania a názoru, za právo na podnikanie, reformu volebného systému a oslobodenie politických väzňov na Kube. Niekoľko dní potom bývalý americký prezident Jimmy Carter počas návštevy Havany projekt otvorene podporil. Pozorovatelia vtedy označili petíciu za bezprecedentný prejav nespokojnosti obyvateľstva na najväčšom karibskom ostrove. Vláda odpovedala zmenou ústavy. Niekoľko týždňov po doručení prvej várky podpisov Havana mobilizovala 8 miliónov z celkového počtu 11 miliónov Kubáncov, aby mohla vláda prostredníctvom dodatku k ústave vyhlásiť systém jednej strany a štátom kontrolovaného hospodárstva za "nezvratný", čo Národné zhromaždenie hneď aj jednohlasne urobilo.
Kubánska ústava predurčuje povinnosť Národného zhromaždenia zvážiť vypísanie referenda v prípade, že sa zaň vysloví viac ako 10 000 registrovaných voličov. Ústavno-právna komisia parlamentu v novembri rozhodla, že projekt Varela nie je v súlade komunistickými princípmi, ktoré ústava zakotvuje. Paya toto rozhodnutie odmieta uznať. "Dnešnou akciou chceme ukázať, že nádej znova ožila, že Kuba potrebuje zmenu a že tu je skupina občanov, ktorí sú pripravení tieto zmeny dosiahnuť," vyhlásil v piatok.
Disidenti, ktorých zatkli v marci, boli počas narýchlo zorganizovaných súdnych procesov odsúdení na dlhoročné tresty. Dôvodom ich uväznenia bola ich spolupráca so Spojenými štátmi na podkopávaní autority režimu. Odsúdení obvinenia popierajú a sami seba nazývajú aktivistami za ľudské práva a demokraciu. Castro, ktorý na Kube vládne od revolúcie v roku 1959, označil projekt Varela za "hlúpy", pričom dodal, že je výtvorom diplomatickej misie USA v Havane.
