Štátne zriadenie: islamská republika
Hlava štátu: Burhánuddín Rabbáni (Taliban ho neuznáva)
Dočasná vláda: Taliban (šesť členov)
Rozloha: 652 255 kilometrov štvorcových
Počet obyvateľov: 22 miliónov
Susedia: Pakistan, Irán, Turkmenistan, Uzbekistan, Tadžikistan, Čína
Hlavné mesto Kábul (400-tisíc obyvateľov)
Úradné jazyky: paštčina, daríjčina (afganská perzština) a veľa miestnych jazykov
Etnické zloženie: V krajine žije asi 20 národností, hovoriacich asi 40 jazykmi. Najpočetnejší sú Paštúnovia (54 percent), ďalej Tadžikovia (21 percent) a Uzbekovia (8,5 percenta)
Štátne náboženstvo: islam
Priemerná dĺžka života: u mužov 46 a u žien 45 rokov
Administratívne členenie: 31 provincií
Mena: 1 afghání (AFA) (1 USD = 4 900 afghání)
HDP na 1 obyvateľa: menej ako 300 USD (odhad)
Štátny sviatok: 19. august 1919, deň nezávislosti
Gramotnosť: 31 %
História Afganistanu
V Afganistane prevláda hornatá krajina - najvyššie vrchy siahajú do výšky nad 6000 metrov kde je večný sneh. Juh a západ tvoria púšte a polopúšte. Tie sú aj na severe, sú však zavlažované vodou rieky Amudarja. Mesto Herát s mešitou z 12. storočia leží v západnej časti krajiny na dávnej obchodnej ceste z Perzie do Indie, ktorá prechádzala cez Chajbarský priesmyk.
Hranice moderného Afganistanu pochádzajú z 18. storočia, ked' sa zjednotilo viacero kmeňov. Strategická poloha však viedla k niekol'kým pokusom o kolonizáciu, posledný raz to bola sovietska okupácia v rokoch 1979 - 89. Po odchode Sovietskej armády tu pokračovala občianska vojna.
V roku 1998 väčšinu územia ovládlo hnutie Taliban. Afganistan patrí medzi najchudobnejšie štáry sveta.
Od roku 1979, keď Sovieti vstúpili na afganské územie, prišlo v rôznych ozbrojených konfliktoch na území Afganistanu o život asi milión ľudí. Afganistan bol bojovým poľom veľmocí v čase studenej vojny - a všetko nasvedčuje tomu, že ním bude zas.
1989 - Afganistan, ZSSR, USA a Pakistan podpísali v Ženeve mierovú dohodu o nezávislosti Afganistanu. Stotisíc sovietskych vojakov sa stiahlo z Afganistanu. Po ich odchode pokračuje občianska vojna proti Sovietmi podporovanému režimu prezidenta Nadžibulláha.
1992 - Mudžahídi dobyli Kábul, vytvorili islamský štát na čele s Burhannudínom Rabbáním (Džamáta Islamí). S jeho menovaním nesúhlasí Gulbuddín Hokmatjár (Hesbe Islámí). Občianska vojna pokračuje.
1994 - Na scéne sa objavuje Taliban, nová povstalecká skupina, ktorá postupne obsadzuje afganské územie.
1996 - Taliban dobyl Kábul a nastolil striktný islamský režim.
