stretli v Ríme na otvorení medzivládnej konferencie. Tá by mala trvať niekoľko mesiacov a jej výsledkom má byť dohoda o návrhu ústavnej zmluvy, ktorá bude určovať pravidlá novej Európskej únie.
Návrh zmluvy zakladajúcej ústavu pre Európu vypracoval Konvent o budúcnosti EÚ na čele s Valérym Giscardom d´Estaing, ktorý zasadal v Bruseli od februára 2002. Vznikol na základe rozhodnutia Laekenského summitu, podľa ktorého mal konvent sprehľadniť primárne právo, právomoci orgánov únie a mechanizmus rozhodovania tak, aby spoľahlivo fungoval aj po rozšírení.
Výsledkom práce konventu je návrh ústavy, čo niektoré krajiny nepovažujú za vhodný názov budúceho základného dokumentu únie. Z voľnejšieho spoločenstva štátov by sa tak stal zväzok, podľa mnohých podobný štátu. Giscardov návrh predpokladá voľbu stáleho predsedu Európskej rady, ktorý by nahradil doterajšie rotujúce predsedníctvo členských štátov. Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku únie by mal koordinovať nový minister zahraničných vecí EÚ a čo sa týka Európskej komisie, tá by ani v budúcnosti nemala mať viac ako 15 členov s právom hlasovať. Návrh tiež počíta s rozšírením väčšinového hlasovania na množstvo ďalších oblastí, pričom kvalifikovanú väčšinu by mala tvoriť väčšina členských krajín zastupujúcich aspoň tri pätiny obyvateľstva únie.
Počet komisárov je jedným zo sporných bodov ústavnej zmluvy. EK, ktorá by pozostávala s 15-tich hlasujúcich a desiatich komisárov bez práva hlasovať, sa nepáči ani Visegrádskej štvorke. Maďarsko, Slovensko, ČR a Poľsko budú žiadať zachovanie princípu jedna krajina-jeden plnoprávny komisár. SR a Poľsko sa zhodli aj na tom, že preambula ústavy by mala obsahovať zmienku o kresťanstve a budú presadzovať zmenu väčšinového hlasovania tak, ako to ustanovila zmluva z Nice. Systém hlasovania sa nepáči najmä malým štátom, ktoré sa obávajú, že nebudú mať vplyv pri rozhodovaní. Na medzivládnej konferencii sa zrejme otvorí aj otázka zachovania práva veta v citlivých politikách únie ako sú dane, obrana, sociálna politika ale aj ďalšie.
