Washington 14. septembra (TASR) - Americký prezident George W. Bush splnomocnil dnes Pentagón k mobilizácii do 50.000 záložných vojakov armády USA, z ktorých 35.500 minister obrany Donald Rumsfeld ihneď povolal k obrane Spojených štátov amerických. Rezervisti by mali poskytnúť medziiným lekársku a ženijnú pomoc, všeobecnú civilnú pomoc a domobranu.
Medzi prvými záložnými vojakmi, ktorí budú povolaní do aktívnej služby, je 13.000 rezervistov amerického letectva, 10.000 vojakov pozemnej pechoty, 7500 príslušníkov námornej pechoty, 3000 vojakov vojenského námorníctva USA a 2000 členov pobrežných hliadok.
Podľa predchádzajúcich vyjadrení predstaviteľov rezortu obrany budú medzi povolanými vojakmi aj piloti a posádky bojových stíhačiek, ktorých úlohou bude chrániť americké mestá v rámci "obrany vlasti". Zdôraznili však, že okrem nich zrejme dôjde k dodatočnej mobilizácii vojakov, ktorých úlohou bude odpovedať na utorkové teroristické útoky proti USA a zasiahnuť proti tým, čo stoja za samovražednými únosmi lietadiel i tým, čo týchto únoscov a teroristov podporujú.
Americký Senát predtým pomerom hlasov 98 k 0 schválil rezolúciu, ktorá dala americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi plnú moc zvolať a použiť všetky dostupné bezpečnostné sily ako protiopatrenie v súvislosti s teroristickými útokmi. Rezolúcia nie je oficiálnym vyhlásením vojny, hoci práve toto formálne vyhlásenie bolo predlohou pri jej formovaní. Snemovňa reprezentantov plánuje odsúhlasiť túto rezolúciu vyžiadanú americkým prezidentom už v sobotu, aby tak mohla vstúpiť do platnosti čo najskôr.
Poslanci Senátu prirovnávajú túto rezolúciu k podobnému opatreniu schválenom v Kongrese v roku 1991 v súvislosti s vojnou v Perzskom zálive. V USA povolali zálohy a členov Národnej gardy naposledy v januári 1991, keď do aktívnej služby nastúpilo 263.322 záložníkov, pričom ich mobilizáciu vtedy vyhlásil otec súčasného prezidenta George Bush.
Senát odsúhlasil túto rezolúciu iba niekoľko hodín predtým, ako Bush v sprievode newyorských zákonodarcov navštívi New York a miesta, kde sa zrútili obe veže budovy Svetového obchodného centra (WTC). Senát zároveň odsúhlasil mimoriadny zákon vyčleňujúci sumu vo výške 40 miliárd amerických dolárov na záchranné práce, protiteroristické postupy a prekonanie krízy, ktorá nastala po utorkových teroristických útokoch v New Yorku a vo Washingtone. Očakáva sa, že tento mimoriadny zákon by mala následne vo veľmi krátkom čase odsúhlasiť aj Snemovňa reprezentantov.
Americký prezident už vo štvrtok písomne požiadal Kongres o uvoľnenie prostriedkov v sume 20 miliárd dolárov na zvládnutie dôsledkov utorkových dramatických udalostí. Senát však dnes odsúhlasil dvojnásobok žiadanej sumy.
Senátori z radov republikánov demokratov sa dnes v snahe urýchliť prílev finančných prostriedkov do Bieleho domu mimoriadne rozhodli obísť všetky tradičné postupy pri schvaľovaní zákona, pričom vynechali rozpravu o tejto otázke, ako i tradičné parlamentné procedúry.
Podľa schváleného zákona musí byť desať miliárd dolárov použitých ako odpoveď na útoky, na čelenie domácemu a medzinárodnému terorizmu, na zvýšenie dopravnej bezpečnosti a opravu miest postihnutých útokmi. Ďalších desať miliárd bude môcť Biely dom začať čerpať až 15 dní potom, čo informuje Kongres o pláne pre ich využitie. Zostávajúcich 20 miliárd dolárov bude zahrnutých k zákonom o výdajoch spadajúcich pod fiškálny rok 2002, začínajúci sa 1. októbrom.
Predseda výboru na čerpanie rezerv republikán Bill Young označil schválenie tohto zákona za ďalší dôkaz jednotnosti amerického národa, pričom dodal, že USA sú omnoho jednotnejšie, ako pri japonskom útoku na Pearl Harbour v roku 1941.
Devätnásť únoscov sa podľa amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) nachádzalo na palubách lietadiel, ktoré zneužili na utorňajšie teroristické útoky v New Yorku a Washingtone.
FBI zároveň zverejnil totožnosť 19 osôb, ktoré uniesli štyri dopravné lietadlá. Tie sa neskôr zrútili na obe veže WTC v New Yorku, budovu Pentagónu vo Washingtone a pensylvánsku lokalitu Stony Creek Township. Americký minister spravodlivosti John Ashcroft, ako aj riaditeľ FBI Robert Mueller doteraz uvádzali, že na palubách lietadiel bolo 18 únoscov. Devätnástym teroristom bol podľa FBI muž v lietadle, ktoré sa zrútilo na Pentagón. Všetci únoscovia boli vo veku 21 až 33 rokov.
Americké úrady dnes prepustili všetkých ľudí, ktorý boli vo štvrtok v noci zadržaní na medzinárodných newyorských letiskách Johna F. Kennedyho a La Guardia. Policajný zdroj v noci nadnes oznámil, že po opätovnom otvorení oboch letísk vo štvrtok v noci boli zadržaní desiati ľudia. Jeden z nich mal podľa pôvodných správ falošný preukaz totožnosti a licenciu pilota a dokonca sa snažil vyhnúť bezpečnostným kontrolám.
Demokratický senátor z amerického štátu Delaware Joseph Biden však dnes v televíznom interview uviedol, že štvrtkové nočné zatknutia na newyorských letiskách nemajú nič spoločné s utorkovými teroristickými útokmi.
Ministerstvo vnútra moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny dnes odmietlo informácie, podľa ktorých môže byť Osama bin Ladín držiteľom bosnianskeho pasu. Ministerstvo sa vyjadrilo k správe francúzskej agentúry AFP, postavenej na špekuláciách, ktoré v roku 1999 zverejnil sarajevský denník Dani. Podľa denníka pas mohlo bin Ladínovi vydať bosnianske veľvyslanectvo vo Viedni.
Silná nádej na vyslobodenie živých osôb spod trosiek WTC podľa starostu New Yorku Rudolpha Giulianiho naďalej existuje. Starosta však zároveň varoval pred rozširovaním akýchkoľvek fám o záchrane živých ľudí, ktoré kolujú na verejnosti. Giuliani tým reagoval na informácie, podľa ktorých záchranári v troskách WTC objavili desiatich živých policajtov.
Tieto správy dnes odmietol aj hovorca agentúry, ktorej WTC patrilo, Bill Cahill. Viaceré televízne stanice predtým oznámili, že desať policajtov - päť newyorských a päť pracovníkov agentúry - je nažive pod troskami veže číslo jeden. Jeden zo zasypaných údajne zavolal z mobilného telefónu manželke, ktorej oznámil, že spolu s ďalšími je uväznený vo voľnom priestore dve úrovne pod zemou.
Vo štvrtok záchranári spod trosiek vytiahli piatich živých požiarnikov. Pôvodne sa myslelo, že ide o hasičov zasypaných pri utorkovom zrútení mrakodrapov, neskôr sa však ukázalo, že v ruinách uviazli vo štvrtok pri záchranárskych prácach.
Správy, ktoré prebehli v slovenských médiách, že 15 občanov Slovenskej republiky je po utorkových teroristických atentátoch v New Yorku a vo Washingtone nezvestných, nie sú presné. Slovenské veľvyslanectvo vo Washingtone uviedlo, že spomínané osoby nemožno zaradiť do kategórie nezvestných. Ide skôr o osoby, s ktorými ich príbuzní, priatelia a zamestnávatelia nemali niekoľko dní kontakt a boli na návšteve v rôznych častiach USA. Slovenská ambasáda je v trvalom spojení s príslušnými americkými organizáciami a dostáva aktualizované informácie o vývoji situácie.
V zoznamoch obetí unesených štyroch lietadiel nebol nijaký občan Slovenskej republiky. Zoznam nezvestných v New Yorku taktiež nenaznačuje, že by medzi obeťami boli Slováci. Bude však trvať niekoľko týždňov, kým sa nájde konečná odpoveď na otázku, či pri útokoch zahynuli aj občania SR. Najbližšie k tragickým udalostiam mala Ingrid Stanová, hovorkyňa Ministerstva obrany SR, ktorá mala v deň atentátu na Pentagón spolu s inými zástupcami rezortov ministerstiev obrany východoeurópskych krajín navštíviť predpoludním ministerstvo obrany USA.
