itickej šachovnici. Zrejme predvídal, že budovanie mieru v Iraku sa stane pre Američanov pohromou. Počkal si na chvíľu, keď George W. Bush žiada o pomoc a on si môže klásť podmienky. Biely dom hrá o rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, Kremeľ hlavne o zachovanie ropných obchodov, ktoré uzavrel s Bagdadom ešte počas Saddámovho vládnutia. Doma je to Putinova snaha prilákať viac amerických investícií do Ruska.
"O svojej účasti sa rozhodneme až po prijatí rezolúcie," cituje z Putinovho vyhlásenia Pravda. Akoby povedal, že sa s Američanmi dohodne na zárukách a protislužbách. Hoci ešte na jar nechcelo Rusko o medzinárodných jednotkách v Iraku ani počuť, teraz je len otázkou času, kedy a za akú odmenu Moskva bude hlasovať za rezolúciu.
Na rozdiel od Chiraca a Schrödera si Putin vojnu v Iraku lepšie spočítal a jeho odmietnutie invázie bolo skôr nesúhlasom ako jasným odporom na berlínsko-parížsky spôsob. Môže urobiť kšefty vďaka neprerušenému priateľstvu s Bushom. Keď sa Bill Clinton chystal zhadzovať bomby na Juhosláviu, Boris Jeľcin ho v televíznom prejave vyzýval, aby to nerobil. Putin zostal bez silných rečí, lebo tušil, že bez ozveny silných slov sa mu bude neskôr lepšie bojovať o iracké doláre, konštatuje v závere Pravda.
