Ľudstvu trvalo stáročia, kým sa mu splnil odveký sen lietať. Ľuďom nestačilo iba to, aby sa vo vzduchu premiestňovali z miesta na miesto, ale snažili sa, aby sa z lietadiel stali plnohodnotné moderné stroje. Začiatkom minulého storočia začali otvárať cestu k leteckej akrobacii. Ako prvý predviedol pred divákmi základy akrobacie francúzsky pilot Adolphe Pegoud 6. septembra 1913 - pred 90 rokmi.
Na začiatku minulého storočia, keď sa stavali prvé lietadlá, sa za obrovský úspech považovali skoky dlhé niekoľko desiatok metrov. V roku 1909 vyvolal celosvetový ošiaľ francúzsky priekopník letectva Louis Blériot, keď na svojom lietadle ako prvý preletel kanál La Manche. Robiť s lietadlom vo vzduchu náročnejšie manévre sa mnohí neodvážili.
Pri pohľade na vtedajšie výtvory techniky sa tomu ani nedá čudovať. Pri stavbe prvých lietajúcich strojov prevládali ako materiál hlavne drevo a plátno. Aby tieto krehké konštrukcie držali pokope, museli si stavitelia pomáhať spleťou oceľových laniek, ktoré mali lietadlá vystužiť. Aj preto si lietadlá z tohto obdobia neskôr vyslúžili prezývku „chmeľnice“. Akoby to nestačilo, poháňali ich slabé a nespoľahlivé motory.
Iba postupne sa objavovali odvážlivci, ktorí zašli za dovtedy nepredstaviteľné hranice. Úplne prvým bol Rus Peter Nikolajevič Nesterov. Narodil sa v rodine cárskeho dôstojníka a aj on sa vydal v otcových šľapajach. Spočiatku slúžil v delostrelectve na Sibíri. Neskôr podľahol novej vášni a stal sa jedným z jej najslávnejších priekopníkov.
V auguste 1913 nad Kyjevom ako úplne prvý na svete urobil s lietadlom premet. Jeho súčasníci tento prvok akrobacie pohotovo nazvali „premet smrti“. Pokus o jeho vykonanie sa prirovnával k samovražde a vedenie cárskeho letectva mladého dôstojníka potrestalo domácim väzením. Dôvodom bolo riziko zničenia majetku štátu a ohrozenie života pilota.
Osud bol viac naklonený inému odvážnemu mladíkovi na opačnom konci Európy. Bol ním 23-ročný testovací pilot továrne Blériot Adolphe Pegoud. K akrobacii sa dostal náhodou. 19. augusta 1913 ako prvý človek vyskočil počas letu z lietadla na padáku a bezpečne dopadol na zem. Ešte počas zostupu na padáku si Pegoud všimol, že jeho opustené lietadlo sa stále drží vo vzduchu. Robilo pri tom rôzne obraty, ktoré predtým žiadny pilot neurobil a nerozpadlo sa pritom.
Pegoud si uvedomil, že to isté je možné aj vtedy, keď v kokpite sedí pilot a svoj stroj riadi. Začal sa cieľavedome pripravovať na svoj prvý pokus o leteckú akrobaciu. Aby si zvykol na rôzne polohy lietadla, dal si ho zavesiť obrátene pod strechu hangára tak, aby v ňom visel dole hlavou. V šiesty septembrový deň roku 1913 prišla chvíľa, keď sa odvážil predviesť svoje umenie pred verejnosťou.
Diváci zostali vúžase, keď Pegoud dostal svoj stroj do potrebnej výšky, z ktorej sa spustil strmhlav k zemi. V okamihu, ako dosiahol dostatočnú rýchlosť, pritiahol riadenie a pomaly dostával lietadlo do vodorovného letu a potom plynulo do stúpania. V tom mu postupne klesala rýchlosť a dostal lietadlo na chrbát. Diváci na zemi videli, ako pilot visí v kabíne zachytený v kožených popruhoch. Z tejto polohy sa Pegoud opäť spustil strmhlav a celý manéver zopakoval. Bol prvý, komu sa to podarilo. Letectvo pozdvihol na dovtedy nepoznanú úroveň a ukázal, že jeho použiteľnosť bude väčšia, ako sa predpokladalo.
Už čoskoro dostal príležitosť dokázať to v praxi. Stal sa vojenským pilotom a podarilo sa mu vo vzdušných bojoch I. svetovej vojny zostreliť 5 nemeckých lietadiel. Pegoud bol prvým leteckým esom v histórii. Šťastie ho však skoro opustilo, v roku 1915 bol zostrelený a zomrel.
Ešte väčšiu slávu si získal už spomínaný Nesterov. Aj jeho lákalo zostreľovať nepriateľa. Vtedy však ešte na lietadlách neboli žiadne zbrane. Robili sa preto rôzne pokusy. Jedným z nich bolo vyhodiť kotvu z lietadla a ťahať ju na dlhom lane a pokúsiť sa zachytiť nižšie letiace lietadlo. Nesterov vymyslel podstatne účinnejší spôsob. 26. augusta 1914 vzlietol naposledy. So svojím malým jednoplošníkom narazil počas letu úmyselne do väčšieho rakúskeho protivníka. Obe lietadlá spadli na zem, Nesterova to stálo život. Nová technika dostala meno taran a s obľubou ju počas II. svetovej vojny po vystrieľaní streliva používali sovietski piloti. Neurobili to s cieľom spáchať samovraždu. Veľká časť z nich prežila. Ich konanie sa nedá porovnať so sfanatizovanými japonskými kamikadze, ktorí na smrť išli dobrovoľne.
Autor: www.sme.sk 9.9.2003
