Obaja premiéri nastúpili do rozohriateho aeroplánu a spolu so svojimi ministrami zahraničia sa chystali dorokovať podrobnosti sobotňajšieho summitu V4 v Ostrihome. Lietadlo sa ale ani po polhodine nedvíhalo. „Ten tupolev asi nemá rád Maďarov,“ vraví nemenovaný novinár.
Zlovestné čakanie, nefungujúca klimatizácia či ovievanie vyvolávali najskôr úsmev, ale o chvíľu už nervozitu. „Kde je problém, prečo nejdeme?“ pýtali sa novinári stewardky. Jasnú odpoveď poskytol až pohľad na leteckého technika, ktorý cez palubu prebehol s rebríkom a skrutkovačom v ruke. Viacerým svitlo, že niečo nie je s leteckým poriadkom.
Na druhej strane lietadla bolo vidieť, ako si maďarský šéf diplomacie zhadzuje kravatu..
Po asi 40 minútach už vedľa dverí slovenského „Air Force One“ stáli schodíky a delegáti s novinármi jeden za druhým opúšťali aeroplán. Čakal ich odvoz do letiskovej haly i pohľad do brucha niekdajšej pýchy sovietskeho leteckého priemyslu. Začalo sa zívať, fajčiť, miestami hrešiť. Padali stávky, či lietadlo vzlietne. Optimisti vraveli, že letíme o pár hodín, známi pesimisti tipovali pondelkový odlet civilnou linkou.
Medzi novinármi to naozaj zašumelo až v neskorých nočných hodinách, keď ešte stále usmievavé pracovníčky Úradu vlády či zastupiteľského úradu začali zostavovať zoznam na ubytovanie v hoteli. „Kde je Dzurinda?“ znela štipľavá otázka a vzápätí sa novinárska družina dozvedela, že premiér uletel s ministrom Kukanom civilnou linkou do Madridu a odtiaľ má na druhý deň odletieť do Viedne. Vraj kvôli tomu, aby stihol reláciu Na telo v televízii Markíza.
Pesimisti návrat presunuli na utorok, škodoradostní optimisti si v duchu želali, aby do Bratislavy dorazili skôr ako premiér. Šikovným technikom sa podarilo problém so štartovaním jedného z motorov o pár hodín zlikvidovať. Na druhý deň ráno sa delegácia s novinárskou perepúťou vrátila do Bratislavy, o niekoľko hodín skôr ako premiér.
Autor: www.sme.sk, 24.06.2002
