Ak chcete vidieť Bratislavu z vtáčej perspektívy, obráťte sa s dôverou. Chlapče, tamto ti krúži najvyšší šéf. Priprav sa, že ho pôjdeš ťahať, upozornuje nášho spolubesedníka kolega od lietania a ukazuje na vetron, ktorý po elegantnej špirále majstrovsky a zároven predpisovo pomaly klesal na staré vajnorské letisko. ,A dúfam, že pôjdete s týmto vetronom ako katolíci! Taký stroj si vaše jemné zaobchádzanie zaslúži, upozornuje šéf partiu chlapov, ktorá z plochy vajnorského letiska ťahá za autom vetron Nimbus-2 do hangára. ,A kolieskom triafaj presne na čiaru, aby si mi na krídle neoškrel lak, diriguje Pavel Rychtarík vodiča a kontroluje, či sa obrovské krídla vetrona náhodou nezachytia o nejakú prekážku. Už z týchto starostlivých pokynov vidieť - a najmä počuť - že šéf firmy Air Carpatia je, čo sa týka lietadiel a lietania, obdivuhodným pedantom. Stará láska nehrdzavie Mimochodom, o riaditelovi malej bratislavskej leteckej spoločnosti Air Carpatia Pavlovi Rychtaríkovi je známe, že ho lietanie na motorových lietadlách už dnes nevelmi baví. On sa už takého lietania za takmer 15 rokov prejedol... ,Ak celý život náruživo zbierate v lese šampinóny, neverím, že si ich pôjdete so záujmom pozrieť ešte aj do tržnice, definuje dôvod, prečo zakladatel a duša úspešnej leteckej spoločnosti v súčasnosti radšej lieta na bezmotorových lietadlách. Fanatik do lietania totiž najradšej relaxuje v kabíne vetrona. Lebo podla neho práve plachtenie na vetroni je to pravé orechové. ,Lietať s klientmi prenechávam iným pilotom. Troch máme stálych a niektorí pre nás lietajú externe. Ja si najviac oddýchnem pri plachtení. Volakedy dávno, v roku 1983, som v Holešove na Morave práve cez plachtenie našiel cestu k lietaniu a teraz sa k tomuto krásnemu športu vraciam. Ved to poznáte, stará láska nehrdzavie, priznáva sa Pavel Rychtarík, ktorý ako syn vojaka z povolania zo všetkého najviac túžil byť vojenským stíhacím pilotom. Sen o stíhačkách sa mu neskôr rozplynul. Kvôli zdravotným dôvodom ho nekompromisní vojenskí lekári posielali k vrtulnikárom, čo on nechcel. Húževnatý a cielavedomý rodák z Mariánskych Lázní, ktorý sa po zvyčajnom vojenskom kočovaní otca po celom vtedajšom Československu v roku 1987 natrvalo usadil v Bratislave, sa však velkej túžby po lietaní nikdy nevzdal. Možno aj preto sa k jej naplneniu unikátne prepracoval trochu oblúkom. Vdaka vlastnej firme si urobil skúšky civilného pilota na všetky typy malých a stredne velkých lietadiel - a paradoxne dnes mu chýba už iba oprávnenie lietať na vrtulníku, čo ho s odstupom niekolkých desaťročí tiež láka. Aj napriek tomu, že ked mu vojenskí lekári ponúkali túto možnosť, nechcel o nej ani počuť. Radšej na niekolko rokov dobrovolne prestal úplne lietať... Malé lietadlá a velké dlhy ,Ked mám hovoriť o úplných začiatkoch našej firmy, musím priznať, že prvé kroky boli velmi jednoduché a súčasne zložité. Ako to už na našom Slovensku býva zvykom. Začínali sme s ultralahkými lietadlami a velkými dlhmi. Firmu Air Carpatia sme založili s vtedajším spoločníkom v roku 1994. Začali sme lietať na ultralahkých lietadlách typu D-8 a neskôr Potier - 220 - Koala, na ktorých sme robili aj prvé výcviky súkromných pilotov UL. Záujemcov sme učili lietať na strojoch so vzletovou hmotnosťou do 480 kg, no ked nám v začiatkoch dvakrát - paradoxne s odstupom presne jedného roka - odpadlo koleso na podvozku, pochopil som, že ultralahké lietadlá nie sú cesta, ktorou chcem dalej ísť. Zozbieral som tisíc dolárov a na šestnásť dní som sa vybral do Ameriky. Vtedy som už jasne vedel, čo chcem. Cestu som mal precízne premyslenú a na trase New York - Dallas - Los Angeles - Las Vegas - Florida som zámerne prešiel niekolko velkých letísk. Všetko ma na nich zaujímalo. No najviac výcvik nových pilotov, organizácia leteckých škôl na americký spôsob, celý kolotoč okolo tohto zaujímavého biznisu. Postupne som sa takto vdaka dobrým známym zoznámil so systémom výučby na tunajších leteckých školách. Zmapoval som si situáciu a rozhodol som sa, že po návrate pôjdem na vec úplne inak. Rýchlostáž v Amerike ,Po návrate z Ameriky som zohnal sponzorov, potrebné finančné prostriedky, kúpil bezpečnejšie a motoricky silnejšie lietadlo Cessna 172, ktoré vydrží nielen silnejší vietor, ale aj hrubšie zaobchádzanie adeptov pilotáže a začal som podnikať v tomto biznise. Nebolo to nič lahké, lebo vtedy som prakticky robil súčasne možno aj päť funkcií, pripomína s jemným úsmevom Pavel Rychtarík a po krátkom zamyslení vysvetluje dalej: ,Fungoval som totiž nielen ako riaditel firmy, pilot-inštruktor, pokladník či manažér, ale aj ako upratovačka. Iba účtovníctvo, ktoré z duše neznášam, som si nechal robiť na zmluvu, externe. A ked sa mi začalo dariť, postupne som priberal do firmy nových ludí, lebo na všetko som sám nestačil. A prikupoval som dalšie lietadlá. Dnes adeptom leteckých kurzov, čo je v podstate nosný program našej firmy, ponúkame praktickú výučbu na troch dvojmiestnych Cessnách 150, jednej štvorsedadlovej Cessne 172, jednom Lancairi, ako aj na šesťmiestnej Cessne T-303 Crusader a lietame aj na lietadle Piper Seneca. Niektoré lietadlá sú naše, niektoré máme iba v prenájme. Tak isto máme od Aeroklubu Vajnory prenajaté aj firemné priestory na starom vajnorskom letisku, oboznamuje nás priamo tam s reáliami okolo svojej firmy šéf Air Carpatia, ktorému sa vo Vajnoroch splnil velký detský sen. A kedže tento chlap s dobrodružstvom v krvi nie je žiadny egoista, za vopred dohodnuté taxy pomáha plniť smelé detské sny aj iným rodeným dobrodruhom a milovníkom lietania a lietadiel. Po vzore strýka ,Robím všetko to, čo pred letom musí urobiť aj pilot obrovského boeingu. Musím skontrolovať samoistiace matice, skontrolovať palivo, olej, vizuálne overiť všetky spoje a závesy, komentuje svoj tradičný predletový rituál Igor Halanda. Jeho primárnou úlohou vo firme Air Carpatia je obchod a počas zamestnania si stále zvyšuje kvalifikáciu, aby mohol čoskoro lietať ako profesionál. Od tohto sna ho dnes delí už iba 20 letových hodín. Práve jemu zhodou okolností a náhod pripadla úloha ukázať nám Bratislavu z vtáčej perspektívy. K lietaniu ho priviedol velký obdiv k strýkovi, ktorý roky v Bratislave lietal s populárnym práškovacím ,čmeliakom . ,Ako malého chlapca ma vodil na toto letisko. Lietanie ma zaujalo a už som len hladal možnosť, ako sa dostať k lietadlám. V tejto firme lietam tri roky. Robím to preto, lebo ma to baví. Nie je to moja profesia, ale predovšetkým zaujímavý koníček, reaguje na naše otázky zhovorčivý Igor a po skontrolovaní oleja v útrobách bielomodrej Cessny 150 pokračuje: ,Budeme letieť vo výške 250 metrov, no nad mestom pôjdeme aj trochu vyššie. Cessna môže vystúpať približne do štyroch kilometrov. Takže, ked vám príde zle, dajte mi znamenie, smeje sa mladý pilot a kolegovi-fotoreportérovi zapína bezpečnostné popruhy. ,Pre nás je vtedy dobrý obchod, ked sme vo vzduchu, ked lietame. Ako firma, ktorá z lietania a z leteckých služieb žije, sme radi, ked naše stroje sú stále vyťažené. V tejto oblasti služieb nás vie zaskočiť iba to, ak klient na poslednú chvílu odriekne dohodnutý let a zbytočne niekolko dní blokuje lietadlo. Väčšinou sa to stane vtedy, ked si dopravu vyrieši inak, alebo zistí, že plánovaná cesta nie je až taká naliehavá. Vždy je to totiž otázka penazí. No ludia, ktorí si nárokujú stopercentný komfort, si už na naše služby zvykli a radi s nami lietajú. Aj preto lietame po celej Európe. Najdalej na západ sme boli v Anglicku a na juhu v Španielsku, Grécku a Taliansku. V poslednom čase - počas dovoleniek - naši stáli i externí piloti absolvovali viac letov do Chorvátska, Slovinska či Francúzska. Okrem leteckej školy fungujeme aj ako osvedčené aerotaxi. U nás zákaznk letí vtedy, ked letieť chce a nemusí sa prispôsobovať dalším 150 cestujúcim na palube velkého lietajúceho autobusu, vysvetluje Igor Halanda. Chcel, tak lieta ,Maťo, kde je Seneca? opýtal sa 45-ročný pilot spoločnosti Air Carpatia Anton Kašák svojho mladšieho kolegu Martina Sviteka, ked videl, že v hangári Letiska Milana Rastislava Štefánika v Bratislave tento typ lietadla na svojom tradičnom mieste chýba. ,V Nitre, odvetil absolvent Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline, ktorý už tretí rok lieta vo farbách Air Carpatia. ,A kvôli čomu?, znie doplnujúca otázka. ,Kvôli revízii. Včera s nou Milan odletel do Nitry, dodal na vysvetlenie štíhly pilot, skôr ako naštartoval motorový ťahač, ktorým vytlačil spod strechy hangára šesťmiestnu modro-bielu Cessnu Crusader. ,Ako som sa dostal k lietaniu? Normálne. Chcel som lietať, tak lietam. Vyštudoval som Vysokú školu dopravy v Žiline a už tretí rok robím obchodného pilota-profesionála, uspokojuje našu zvedavosť 28-ročný Martin Svitek, ktorý sa práve chystal na let do Brna a Prahy. ,Aká je poveternostná situácia v Žiline? Zlá. Je tam prízemná hmla. V noci tam bolo počasie pod psa. Treba ísť na Brno, tam je to už lepšie, referuje Anton Kašák najnovšie správy a radí sa s kolegom o trase budúceho letu. ,Ideme do Prahy po liedadlo, čo tam bolo v revízii a túto cessnu tam necháme, lúči sa s nami vyšportovaný Martin Svitek skôr ako so svojím strojom naberie kurz do Prahy. Hoci sme na Letisku M. R. Štefánika boli krátko, z priatelských pozdravov sa dalo zistiť, že zamestnancov Air Carpatia tam vítajú ako starých známych. Bodaj by nie, ked rychtaríkovci u nich pôsobia už štvrtý rok. A kam sa bude táto letecká spoločnosť uberať v budúcnosti? ,Chceme sa nadalej orientovať na výcvik pilotov, prenajímanie lietadiel, letecký servis pre klientov. Snívame o tom, že kúpime nejaké akrobatické lietadlo a pokúsime sa vychovávať aj nejakých akrobatov, netají sa so smelými plánmi riaditel firmy, ktorý okúsil aj leteckú akrobaciu. ,Lietal som akrobaciu za našu firmu, do reprezentácie som sa netlačil, tam boli lepší profesionáli, reaguje na otázku Pavel Rychtarík. Lety nad Bratislavou Mimochodom, kto by chcel viac vedieť o všetkom, čo táto firma svojim zákazníkom ponúka a v akej cene, stačí si nájsť na internete adresu www.aircarpatia.sk. A kto nemá prístup na internet, tomu môžeme prezradiť, že hodinový prenájom lietadla stojí od 2 500 až po 18 000 korún, za let do Nitry klient zaplatí 2 500 - 3 000 Sk, za let do Košíc do 12 000 Sk. Vyhliadkový let nad Bratislavou stojí 3 060 Sk pre tri osoby, t. j. 1 100 Sk pre jedného a výletník počas neho uvidí centrum Bratislavy, okolie Devína, Petržalku, Dunaj, Karpaty. Let trvá 25 minút. Kto chce vidieť z vtáčej perspektívy známe hrady a zámky západného Slovenska (Červený Kamen, Branč, Čachtice, Smolenice, Budmerice, Bratislava) nech si pripraví okolo šesťtisíc korún a rezervuje hodinu času. Mimochodom, na prevádzkovanie tejto malej leteckej spoločnosti jej majitelia ročne potrebujú okolo 5 až 7 miliónov korún. Na mzdy pracovníkov, na údržbu leteckého parku, na palivo do lietadiel a pod. Aj z týchto cifier vidno, že lietanie nad Slovenskom i po celej Európe nie je lacná záležitosť, no vo vyspelom svete je to aj otázka prestíže. Ludia, ktorí sú zvyknutí na stopercentný komfort a príťažlivé služby však vedia, že vynaložené investície sa im rýchlo vrátia späť v podobe ušetreného času a bezpečnej prepravy za obchodnými a reprezentačnými či inými povinnosťami.Autor: Peter Slanec Praca s.1 23.07.2001