Od tragača po lietadlo; Ako sa Petrovi Franovi splnil dávny detský sen - brázdiť oblohu

Malý Petrík sa často a rád motal okolo otca, ked niečo majstroval. Nikdy však od neho nepočul príkaz typu, chod preč, nezavadzaj! Možno preto, že bol najstarší zo šiestich detí a otec ho chcel postupne zasvätiť do chlapských robôt, hoci sám nebol ničím vyučený. Dokázal však opraviť i hodinky a spod jeho rúk vyšlo nielen to, čo potrebovali v domácnosti, ale aj prvé hračky, prvé vozíky či tragače pre deti, a všetko za ,asistencie malého Petríka. Vyrastal teda v prostredí, v ktorom sa vždy niečo tvorilo a ostalo mu to na celý život. Naplno tieto zručnosti uplatnoval ako žiak v leteckomodelárskom krúžku i neskôr, ked sa učil za drevomodelára, kde sa naučil vyrábať zlievarenské modely a formy na laminátové výrobky. EŠTE NETUŠIL, ŽE VZLIETNE Pezinok, v ktorom Peter vyrastal, aj jeho okolitá príroda - ktorá sa dá opísať ako - hore vrškom dolu vrškom - mu učarovala. Často brázdil chodníky pomedzi vinohradmi na bicykli, ale aj po svojich, s neodmyslitelnými modelmi lietadielok A ked sa zastavil na vršku, a chcel ich vyskúšať, jeho zrak blúdil po oblohe. Keby aj tie jeho vzlietli do výšok! Vtedy ešte netušil, že sa mu to podarí, že doma vyrobí lietadlo, na ktorom bude brázdiť oblohu z jedného konca republiky na druhý. Ani jeho otec nepredpokladal, že zručnosť v práci s drevom, ktorej ho učil odmalička, mu splní vytúžený sen. Ked sa Peter oženil a Marie mu porodila dvoch synov, začal ich vychovávať presne tak, ako otec jeho. ,Bez tvorivej roboty nemôže človek existovať. A pretože išlo o mojich synov, chcel som im zabezpečiť budúcnosť, dať ich vyučiť zmysluplnému remeslu, ktoré by mohli vykonávať doma, teda tam, kde žijú, alebo budú žiť. A tiež, aby ich remeslo uživilo, a zároven, aby ho odovzdávali svojim deťom tak, ako je zvykom v rodine Franových. Príklad rodičov je dôležitý od prvých rokov života. Ak deti nemajú príklad na užitočné prežívanie času, dochádza k nude a od nej nie je daleko k fajčeniu, alkoholu, drogám. Naši chlapci sa nikdy nenudili, naopak, nevedeli čo skôr. Či opraviť trojkolku, bicykel, alebo stlkať búdku pre vtáčikov. Pri deťoch často prichádzal na nové nápady a jedným z nich bolo vyrobiť si vlastné motorové lietadlo. Aj to bol dôvod, aby všetci, otec i synovia, častejšie chodili na letisko vo Vajnoroch a usilovali sa dostatočne zasvätiť do jeho výroby. Medzitým spoločne zhotovovali modely a formy na velké tobogany, šmyklavky, na motorové i veslovacie člny. To, že jeden zo synov je vyučený pasiar (umelecké spracovanie kovov) a vyrába meče, zbrane, brnenie a iné tepané veci a druhý mechanik-elektronik, iba zvyšuje kreativitu ich zálub, ktoré berú ako profesiu. Nemajú problém vyrobiť lietadlo, čln, postaviť si dom. LIETADLO JE SKÚŠKA ODBORNOSTI ,Vždy ma najviac priťahovali lietadlá, je to vrchol modelovania. Doma som si urobil karavan aj autokaravan a postupne som chcel dosiahnuť vrchol môjho snaženia - lietadlo. Vždy som ich obdivoval - sú tajomné pod povrchom a alegantné zvonku. Náročný aerodynamický tvar, a pritom všetko musí byť lahké a pevné. Zhluk extrémnych kritérií. Skúška odbornosti a vytrvalosti. Človek musí poznať a dokonale ovládať každý konštrukčný detail, výpočty, a všetko podlieha náročným skúškam a pravidlám. Ale na druhej strane ten neopísatelný pocit letieť vo vlastnom lietadle, vyznáva sa Peter Frano. Pred piatimi rokmi došlo ku konečnému rozhodnutiu. Po porade s priatelom Mariánom Barusom a dalšími skúsenejšími pilotmi si vybral taliansky model, ktorý mu vyhovoval preto, že bol celý drevený. Tento typ motorového lietadla bol vyskúšaný a overený po všetkých stránkach. Kúpil si plány, pretože nechcel experimentovať. Všetko ostatné si robil sám, vrátane ohýbania plexiskla na kabínu. Pikantnosťou je, že ho zohrieval v pekárskej peci a ohýbal na drevenom kopyte. Drevo z ruskej borovice na konštrukciu lietadla, ktoré je pevné, s hustými letami, si už dávnejšie odkladal. Aby bol presvedčený o jeho skutočnej kvalite, z každej fošne zobral vzorku na skúšku, aby zodpovedala kritériám. ,,Materiál je velmi dôležitý, ale velmi dôsledný musím byť aj pri výrobe jednotlivvých dielcov lietadla. Plány nie sú vždy dokonalé, často sa stáva, že malý detail spôsobí technickú chybu, ktorú zistím až neskôr. Našťastie som maturoval z deskriptívnej geometrie a mám dobrú priestorovú predstavivosť, ktorá je mimoriadne dôležitá. Zásadné chyby však nerobím aj vdaka tomu, že mám okolo seba partiu skúsených odborníkov s praxou, vracia sa do prvých dní práce na lietadle. Kompletného ,tátoša potom čakajú zaťažkávacie skúšky. Krídla totiž musia udržať štvornásobok váhy lietadla, aby sa pri obratoch, prudkej termike alebo prudkom pristávaní, nedeštruovali. KOLKO STOJÍ LIETADLO Dnes je na Slovensku 30 až 50 súkromných lietadiel. Bolo by ich možno viac, keby to nebolo také drahé hoby. Cena jedného lietadla sa totiž pohybuje približne vo výške 1,5 milióna korún. Treba však počítať s vysokou amortizáciou, a potom aj samotný let vychádza asi na dvetisíc korún za hodinu lietania. Najväčšia položka je motor s vrtulou, ktorý stojí asi 400-tisíc. P. Frano má starší originálny letecký motor, zgenerálkovaný, preto bol o polovicu lacnejší. Celé lietadlo má hodnotu asi 1,5 milióna korún, pretože si ho však vyrábal sám, stálo ho niečo vyše 400-tisíc. Dalšími drahšími položkami boli vysielačka, rozličné prístroje a kolesá. Záujemcovia sa teraz viac sústredujú na lietanie na tzv. ultralahkých lietadlách, do 450 kg celkovej letovej váhy. Amatéri si ich vyrábajú pod dozorom štátneho leteckého úradu, pretože nejde o ,postlkanie korýtka . ORIENTÁCIA NA NETYPICKÉ VÝROBKY Ak ide človek do niečoho nového, vždy má pritom malú dušičku. U Petra Frana to trvá len okamih. ,Podobné pocity som prežíval aj pri štarte orientačných pretekov. Všetko, čo robím, považujem za taký prvý let. Orientujem sa totiž na netypické výrobky a pre mna každý je malou maturitou. Nič sériovo a vždy to pre mna znamená nový zážitok, nová situácia, lebo ak chcem odviesť dobrú prácu, musím sa s každým výrobkom stotožniť, vkladám don svou fantáziu, zodpovednosť, kus svojho ja. Preto môžem povedať, že každá moja nová práca je takým prvoletom. A vždy chcem obstáť. Zažívam úspechy a tie ma pohánajú dalej. P. Frano vlastní pilotný preukaz kategórie súkromný pilot. Na prvý let so svojím lietadlom na letisku vo Vajnoroch spomína so vzrušením. Lietadlo sa musí naučiť lietať. Ako dieťa chodiť. Najskôr pobehovať po letisku, potom poskakovať a skúšať odliepať sa od zeme, pričom by sa nemalo naklánať na stranu. Je to prísna procedúra, schválený plán, podla ktorého lietadlo zalietava skúšobný pilot. Až potom nasleduje prvý samostatný let. Manželka Marie hovorí, že s manželom lieta velmi rada: ,Na našom lietadle sme nalietali už približne 60 hodín. Slovensko máme prelietané takmer celé, pre mna najkrajším zážitkom bol let nad Tatrami. ZÁKAZKY AJ SPOZA HRANÍC Začínal so zlievarenskými modelmi, skúsenosti však má aj s úžitkovým a umeleckým drevomodelárstvom. Pre ÚLUV robil nábytok, pre televíziu kulisy, zhotovil si i fujaru. Teraz pracuje na objednávke z Francúzska - rekonštruuje historický typ vetrona z roku 1938. Kedysi takéto vetrone lietali aj na Slovensku. Piloti na nom skúšali prvé lety, prvé zoskoky pomocou gumového lana. Dnes tieto lietadlá vidieť v historických filmoch a mnohé z nich pochádzajú práve z francúzskeho múzea lietadiel. Všetky sú funkčné. Onedlho k nim pribudne aj vetron z dielne Petra Frana. Často sa vo vile Marunka, ako nazvali svoj rodinný dom v Pezinku Franovci a ktorého suterén tvoria velké dielne, zastavia deti z pezinského centra volného času, aj stolári z učnovskej školy, ktorí tu chodia na exkurziu. Najvzácnejšou skúsenosťou pre nich je vidieť, čo sa dá urobiť doma, a že reálne je spraviť si aj lietadlo. NAJLEPŠÍ ODDYCH - ŠPORT ,Ak chcem pilotovať lietadlo, musím mať kondíciu a musím byť zdravý. Každý rok absolvujem dôslednú zdravotnú prehliadku v Košiciach v Leteckom zdravotnom ústave, hovorí so samozrejmosťou. Šport mu totiž nikdy nebol cudzí. Behá orientačný beh, lebo pilot musí mať dobre vypestovaný orientačný zmysel. ,Niekedy cítim únavu, ale viem, že je zo zmysluplnej roboty. Ked ma niekedy bolia ruky, viem od čoho. Najhoršie je, ak vás niečo bolí a neviete, od čoho a prečo. Relaxujem tak, že striedam robotu, raz ťažšiu, potom lahšiu. Ak sa mi niečo nedarí, ak to nemám dozreté, nechám robotu odležať, začnem niečo iné, alebo jednoducho sadnem si na bicykel a idem sa previezť. Nie je pre mna problém prejazdiť 30 kilometrov na bicykli po Malých Karpatoch; prípadne sa zoberieme s manželkou a ideme na týžden do Tatier alebo do kúpelov. A aby bol výpočet aktivít pána Frana úplný, treba uviesť, že bol majstrom Československa v orientačnom behu v roku 1966, viacnásobný majster Slovenska a niekolko rokov aj reprezentant Československa. Ešte pred dvoma rokmi bol druhý v jeho kategórii. Pri takejto mimoriadne kreatívnej práci a úspechoch, ktoré v nej mal, existuje ešte niečo, čo by chcel dosiahnuť? Mrzí ho, že nevie dobre hrať na nejaký hudobný nástroj, iba trošku na harmonike a na fujare. A nevie po anglicky. Pán Frano má päťdesiatštyri rokov a pred sebou ešte dalšie aj tvorivé prvolety. S manželkou sa tešia na novú leteckú sezónu a plánujú, kam si zaletia. Možno i na Istriju.

Autor: KVETOSLAVA ČERNANSKÁ, Praca 31.03.2001; s. 19