Pokorené vzdialenosti; Pokial existuje rekord, ktorý sa dá prekonať, človek za pôjde aj na koniec sveta.

Bájny Ikaros na svojich krídlach daleko nedoletel. Jeho pokus sa však stal nekonečnou výzvou pre odvážnych jedincov, aby hladali spôsoby, ako splniť odveký sen človeka - lietať. Museli prejsť stáročia, aby tejto túžbe prišla na pomoc technika, ktorá vdaka ludskej dômyselnosti postupne dospievala. Lietajúce stroje sa zdokonalovali, vyzývali prekonávať vzdialeností, za ktorými sa skrývali rekordy. Hoci Atlantický oceán oddávna brázdili lode, jeho prekročenie vzdušnou cestou sa do konca 19. storočia považovalo za diabolský kúsok. Začiatkom dvadsiateho storočia stala sa túžba všetkých, ktorým sa už podarilo vznášať, realitou. V roku 1919 z New Yorku vzlietli tri hydroplány amerického námorníctva, z ktorých jeden úspešne pristál v Lisabone. Prvá letecká trasa cez Atlantik bola vytýčená. O mesiac neskôr Atlantický oceán pokorili anglickí letci John Aylecok a Athrur Brown na dvojplošníku. Vzdialenosť 3000 km nad Atlantikom preleteli za 14 hodín. Do tretice sa do súboja o prvenstvo pridala aj anglická vzducholod R34. Na prekonanie vzdialenosti z Velkej Británie do USA proti smeru prevládajúcich vetrov potrebovala päť dní. A pretože den po pristátí vyletela na cestu späť, táto cesta sa zapísala do histórie ako prvý transkontinentálny let. V roku 1927 istý filadelfský bankár ponúkol 25 000 dolárov tomu, kto prvý nonstop prekoná vzdialenosť medzi New Yorkom a Parížom. Na štartovacej čiare sa zoradili traja odvážlivci, z ktorých ani jeden neuspel. Hanblivý 25-ročný pilot poštovej služby Charles Lindbergh, ktorého nik nefavorizoval, si sadol do špeciálneho lietadla RAIN a vzlietol. 5860 km prekonal za 35,5 hodiny a po úspešnom pristátí v Paríži sa zo dna na den stal medzinárodnou celebritou. Bolo to 21.mája 1927. Celý svet ho volal Lindy. POKORENÉ PÓLY Úspešné lety sa zaslúžili o to, že piloti, medzi ktorými bolo aj vela žien, v kožených kuklách a okuliaroch sa od dvadsiatych rokov minulého storočia stali fenoménom novej éry. Dokazovali, že vzdialenosť medzi kontinentami zmenšujú tí, ktorí majú odvahu a vášen v lietaní. Okrem modrých výšin nad Atlantikom bol pre týchto odvážlivcov na lietajúcich strojoch výzvou aj vzdušný priestor nad Severným a Južným pólom. O prvenstvo preletu nad nimi súperili lietadlá i vzducholode. Primát Roaldovi Amundsenovi na talianskej vzducholodi Norge doslova o príslovečný chlp vyfúkli piloti Richard Berdth a Floyd Benneth na trojmotorovom lietadle Focker. Kým Amundsen čakal na príchod vzducholode z Talianska, Berdth a Benneth 4.júna 1925 zmizli za polárnym obzorom a o 15 hodín neskôr sa objavili na horizonte nad Špicbergami. Amundsenova vzducholod stavitela Umberta Nobileho vzlietla o tri dni neskôr. Hoci bola pomalšia mala väčší dolet ako trojplošník Focker, a preto preletela nielen nad pólom, ale ešte aj nad celou Arktídou od Európy po Aljašku. Amundsen si v tom čase nebol istý, či sa mu splnil jeho životný sen. Až ovela neskôr experti, ktorí analyzovali Berdthove zápisky, zapochybovali, či vôbec uskutočnil s Bennethom let v celom rozsahu nad Severným pólom. Podla nich má aj v tomto R. Amundsen prvenstvo. Konštruktér Umberto Nobile, zarytý nacionalista, sa nemohol zmieriť s tým, že úspešný let na talianskej vzducholodi a s talianskou posádkou nad pólom si privlastnili Nóri. Rozhodol sa preto pre vlastnú cestu vzdušným priestorom Arktídy. Postavil vzducholod Italia, ktorá 23. mája.1927 ráno odletela zo Špicbergov a po polnoci dosiahla Severný pól. Na spiatočnej ceste sa Italia pokryla ladom, jej vrtule zamrzli a zrútila sa do Severného ladového mora. Časť posádky sa zachránila na ladovej kryhe, na ktorej plávala dva mesiace. Na pomoc sa zaktivizovali bádatelia z celého sveta. Zachranovať konkurenta sa vydal aj Roald Amundsen. No táto výprava sa pre najväčšieho svetobežníka, ktorý pravdepodobne prvý videl Južný a Severný pól, stala osudnou. SÚBOJ VZDUCHOLODÍ A LIETADIEL V dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia sa vytyčovali prvé letecké trasy po celom svete, čím sa otvárali poštové, obchodné a turistické cesty. Lietadlo priblížilo k sebe národy viac než akýkolvek iný vynález. Na odvážlivcov čakal dosial z technických dôvodov neuskutočnený let okolo zemegule. Po prvýkrát sa o tento vrcholný výkon v roku 1924 pokúsili štyri hydroplány Douglas DVC, ktoré vzlietli zo Seatlu a nabrali kurz na Aljašku. Za 175 dní ich piloti pristáli v 72 mestách a vymenili sedemnásť kompletných motorov. Po prvýkrát vzdušnou cestou spojili kontinenty na opačných stranách oceánu. Cestovanie vzduchom postupne získavalo popularitu, ale na cestu okolo sveta zatial lietadlá letenky neposkytovali. Ponúkali ich však vzducholode. Nemecká vzducholod Graf Zeppelin, ktorá bola 30 metrov vysoká a 235 m dlhá, mohla nepretržite letieť štyri dni. V tom čase išlo o technický zázrak, ktorý navyše dvadsiatim pasažierom, o ktorých sa starala 43-členná posádka, poskytoval let nad Atlantikom vo velkom štýle. V interiéri tejto vzducholode boli jedálne, salóny a spálne. Zeppelinova spoločnosť od roku 1909 lietala na prvej leteckej linke a dlho si udržala primát v najrýchlejšom a najbezpečnejšom lete. Vtedy to bola iba Zeppelinova letecká spoločnosť, ktorá mohla ponúknuť prvé transkontinentálne lety, pretože jej vzducholode lietali už od roku 1909. Prezident spoločnosti Hugo Eckern v rámci propagácie vyhlásil fantastické dobrodružné podujatie. Vzducholod Graf Zeppelin sa vydala na rekordnú cestu okolo sveta. Mal to byť ešte rýchlejší a bezpečnejší let. Náklady neboli malé, letenka stála 2500 dolárov, ale aj tak všetky miesta boli obsadené. Medzi Európou a Áziou letel Zeppelin 4 dni bez dočerpania paliva. 8000 km nad oceánom urazil vdaka zachyteniu poryvov končiaceho tajfúnu za rekordných 68 hodín. Po štyroch medzipristátiach počas 21 dní sa vrátil na miesto, z ktorého vzlietol. V čase, ked dialková doprava v lietadle predstavovala nebezpečenstvo a nepohodlie, Zeppelin obletel zem akoby išlo o nedelnú prechádzku. Práve tento fakt vystupnoval napätie medzi vzducholodami a lietadlami. Bola to výzva pre dobrodružného Waily Pousta. Z newyorského Rooseweltovho letiska vyletel na lietadle Lockeehed Vega s navigátorom a vrátili sa o deväť dní. Tým dokázali, že cesta okolo sveta nie je doménou vzducholodí, pretože ich rekord predstihli o dvanásť dní. Poust však nezaspal na vavrínoch, o dva roky obletel svet sólovo a vlastný rekord prekonal o dva dni. V roku 1935 sa vypravil s humoristom Rogersom do Arktídy. Ťažké plaváky boli velkým rizikom, zle vyvážené lietadlo sa zrútilo kúsok od ciela. Poust potvrdil, že odvážni vzduchoplavci zomierali predčasne, uprostred svojej kariéry. Po jeho smrti už iba málo letcov našlo odvahu prekonať vzducholode. A tak Zeppelinova spoločnosť ponúkla novú vzducholod Hindenburg. Bola to najväčšia a najluxusnejšia vzducholod, aká kedy existovala. Prepravovala 50 pasažierov, boli na nej 2 promenádne paluby a dokonca aj špeciálny hliníkový klavír. V roku 1936 vykonal 16 letov do USA a Brazílie a luxusne - aj s kaviárom - prepravil vyše 500 cestujúcich. V tom čase sa po Lindberhových stopách vydala vášnivá propagátorka dialkových letov Emely Erhadtová, držitelka mnohých rekordov - v roku 1932 ako prvá žena preletela sólovo Atlantik, v roku 1935 Tichý oceán a v roku 1937 ako prvá žena vzlietla na okružnú cestou zemegulou. Kým prelietavala Afriku, Hindenburg sa práve chystal na jedno z pristátí po transkontinentálnom lete. V New Jersey pri pristávaní nastala katastrofa. Vznietil sa vodík a 35 cestujúcich zomrelo v inferne. O dva mesiace neskôr Emely skončila svoju životnú púť v Pacifiku. Dve tragické katastrofy v rozpätí dvoch týždnov ukončili závody medzi lietadlami a vzducholodami. Tým akoby dali bodku za érou vzduchoplavcov. VÝŠINY VÁBIA DALEJ I ked sa zápas so vzdialenosťami a časom na hraniciach ludských a technických možností skoro na polstoročie prerušil, predsa len na konci minulého storočia, ktoré dalo človeku krídla, sa opäť našli odvážlivci, ktorí pokračovali po stopách vzduchoplavcov. V roku 1986 za deväť dní, tri minúty a štyridsaťdva sekúnd dokázali to, čo sa vtedy zdalo nemožné. Obleteli zemegulu bez doplnenia paliva. Okrem odvahy, ktorú preukázali piloti Dick Ruthen a Jimmy Jhegrová o rekord sa zaslúžili aj konštruktéri lietadla Voyager. Jeho trup bol zhotovený z ultralahkých materiálov, uniesol tri tony paliva a lietadlo štartovalo na dráhe pre raketoplány. Ked bola zostrojená helikoptéra ohromila svet svojou schopnosťou lietať na mieste. A práve na nej sa pred niekolkými rokmi rozhodli obletieť svet Ron Bauer a John Wiliams. Riziko dialkového letu aj pre špeciálne zostrojenú helikoptéru Bell 430 s prídavnými nádržami bolo velké. Tento stroj totiž nemá možnosť doklzať sa na pristátie, ked mu prestane fungovať hlavný rotor, zrúti sa na zem ako obrovský železný balvan. S priemernou rýchlosťou 265 km za hodinu a doletom cez tisíc kilometrov klukato križovali kontinenty, aby prelety cez pohoria boli čo najkratšie. Počas sedemnástich dní pristáli v dvadsiatich ôsmich krajinách a prešli dvadsaťštyri časových pásiem. I napriek všetkým skvelým výkonom ešte stále zostávajú ciele, ktoré treba dosiahnuť a tajomstvá, ktoré treba odhaliť. A tak určite aj v tomto storočí budú muži a ženy aj dalej pokúšať svoj osud, pretože budú chcieť niekde doraziť ako prví. Túžba dobyť nebo stále láka.

Autor: jm, Praca 24.03.2001; s. 20