Samuelova samota, dole jediná izba na bývanie, chata a osemnásťročné auto. FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Sudca Ľubomír Samuel, ktorý poslal do väzenia Mikuláša Černáka, žije na samote. Nepresťahoval sa tam z obavy o svoj život, ale z potreby. Dva roky žil pri sviečkach v jedinej miestnosti, menšej ako vlastná kancelária v budove banskobystrického Krajského súdu a nerád spomína na zimu. „Žil som bez elektriny v miestach, kde niekedy bola strelnica. Patrila môjmu priateľovi. Istý čas som mu v nej pomáhal, a keď na nej začali postupne rozkrádať strechu, presťahoval som sa sem, na samotu.“ Má tam elektrinu a záhon jahôd za domom.
Sudca Samuel je známy nielen v Banskej Bystrici a okolí. Pre údajného bossa slovenského podsvetia Mikuláša Černáka, ktorého súdil, je možno aj nezabudnuteľný. Keby sa narodil inde, mal by iste problém, kde minúť peniaze. Vlastne, niektorí ľudia si to myslia dodnes. Samuel vraj zobral za Černáka od 10- do 40 miliónov korún, hovoria. Samuel sa tomu smeje. „Je to blbosť. Na účte mám dvetisíc korún,“ hovorí sudca a rozhliada sa po takzvanej obývačke, ktorá bola ešte pred niekoľkými mesiacmi skladom plným myší. Prerobil si to postupne a sám. „Najprv som vychytal asi osemdesiat myší, potom som miestnosť vyčistil, vymaľoval a teraz tu v lete môžem prijímať hostí.“ (Smiech.)
Moja strelnica, môj hrad
Za najväčší paradox Samuel považuje to, že na strelnici, kde teraz býva, sa kedysi v streľbe precvičoval Černák. Objekt na pohľad ničím nepripomína obývaný priestor, skôr hospodárske budovy, ohradené betónovými panelmi. Strážia ho spolu s obyvateľom dva psy, veľký vlčiak a malý ovčiarsky pes.
Obývačka a kuchynský kút, oddelený pultom, sú kompletne zariadené. Rohová sedačka, obývacia stena, koberce, jedálenský kút, mikrovlnka, rýchlovarná kanvica a piliňák, celé zariadenie okrem takzvanej bielej techniky nevyšlo sudcu ani korunu. Obytným priestorom je najmä jedna izbička s rozlohou 4 x 3 metre s dvomi posteľami a pecou na drevo. „Najcennejšími vecami sú tu prikrývky a vankúše z pravej ovčej vlny a veľký televízor Grundig. Kúpil som ho pred niekoľkými týždňami za päťtisíc korún vo výpredaji.“
V obytnej strelnici zostáva Samuel doživotne a momentálne sa pripravuje na dôchodok. Čaká už len na schválenie akéhosi zákona a niekedy po novom roku by mohol odísť zo služieb justície. „Dostanem dosť veľké odstupné, budem poberať dôchodok okolo 17-tisíc korún, pracovať s drevom a splácať starý dlh.“ Všetko má pripravené. Nakúpil staré stroje, pílu, hobľovačky a chce vyrábať dosky. Sám. Vie robiť s drevom, pracuje na bagri, jazdí na vetrieske. Celý autopark má na dvore svojej rezidencie. „Bielorus má vyše 50 rokov,“ hovorí o bagri, ale sadnúť si do neho nechce. Vraj by sa mu ľudia vysmievali.
Krátka správa o strachu
Strach na samote z Černáka Samuel nemá. Nechcel by sa však stretnúť s tromi policajtmi, ktorých odsúdil. „Tuším sú už na slobode. Tí by ma boli schopní aj zastreliť.“ Sudcova filozofia je vzhľadom na jeho povolanie trochu zvláštna: „Verím v osud, ale osudové situácie nevyhľadávam.“
DANIEL VRAŽDA
