Londýn 26. septembra (TASR) - "Celú pravdu" o tom, čo viedlo britského premiéra Tonyho Blaira k tomu, aby sa zapojil do vojny v Iraku, prináša v najnovšom vydaní londýnsky týždenník New Statesman.
V roku 1997, keď Blair nastúpil do úradu, bol - čo sa týka zahraničnej politiky - najmenej skúseným novopečeným premiérom od čias druhej svetovej vojny, píše autor článku.
Blair nemal ani profesionálne skúsenosti, ani dostatočné vzdelanie - a napriek tomu v priebehu šiestich rokov zapojil Britániu do mnohých významných medzinárodných konfliktov - v Iraku, Kosove i Sierre Leone. Je to rekord, ktorý nemá v modernej histórii Británie obdobu.
"V rozhovoroch s zhruba 40 ľuďmi, ktorí sú tesne spätí s Blairovou zahraničnou politikou, som sa snažil prísť na to, čo stojí za týmito číslami: päť vojen za šesť rokov. Bola to náhoda alebo práca premiéra Blaira," pýta sa autor článku John Kampfner.
Začiatkom roku 1997, v čase, keď konzervatívna vláda pomaly odumierala, Blair požiadal blízkeho spolupracovníka Jonathana Powella, aby zorganizoval sériu tajných schôdzí o citlivých otázkach diplomacie. Chcel si prebrať všetky dôležité oblasti, jednu po druhej.
Počas schôdzí diskutovalo o týchto témach niekoľko prominentných diplomatov vo výslužbe a akademikov. Jedinou podmienkou bolo prísne utajenie stretnutí. Títo páni rozhodne zastávali názor, že základom britskej zahraničnej politiky musia byť vzťahy s USA, tvrdí Kampfner.
Podľa neho si Tony Blair vzal toto odporúčanie k srdcu, či už šlo o otázku národnej protiraketovej obrany alebo o tzv. kjótsky protokol o znečistení ovzdušia.
Kampfner ďalej rekapituluje celú škálu udalostí, ktoré viedli k invázii do Iraku, a pripomína, že čím viac bol Blair za útok, tým väčšie pochybnosti mali ľudia okolo neho.
"Bola to Blairova vojna, nie vojna britskej vlády a už vôbec nie vojna Labouristickej strany. Ako však mohlo dôjsť k tomu, že muž, ktorému po vojne v Kosove ležal svet pri nohách, stúpil tak vedľa? Pred dvoma mesiacmi sa ma jeden minister spýtal, ako by som charakterizoval Blairovu zahraničnú politiku troma slovami. A ja som odpovedal: arogantná, naivná, ale dobre mienená. Jeho slová boli oveľa silnejšie....," uzatvára svoj článok John Kampfner.
