ojené národy k oznámeniu, že sťahujú svoj medzinárodný štáb z dôvodu útokov, čo je najnovším úderom pre USA uisťujúcich o tom, že situácia v Iraku je pod kontrolou.
Dnešok, ktorý sa stal ďalším čiernym dňom pre Spojenými štátmi vedené sily a ich irackých prívržencov, jedna z troch členiek irackej vládnej rady, Akila al-Hašimiová, zomrela na následky zranení, ktoré utrpela po postrelení pred piatimi dňami. Rada vyhlásila trojdňový štátny smútok. "Dnes iracký ľud stratil odvážnu obhajkyňu a priekopníčku slobody a demokracie," uviedol predstaviteľ americkej dočasnej správy Iraku Paul Bremer vo vyhlásení.
Osem vojakov bolo zranených, z toho traja vážne, keď sa ich konvoj stal terčom útoku v severoirackom meste Mosul. O život prišli členovia somálskej bezpečnostnej hliadky v hoteli v Bagdade, kde sú ubytovaní novinári americkej televíznej siete NBC, ktorá podľa vyhlásenia bude pokračovať v informovaní z Iraku. Povstalecké skupiny bojujúce proti americkej okupácii sa zameriavajú na západniarov, Iračanov spolupracujúcich s Bremerovou administratívou, amerických a britských vojakov. Ich snahou je tiež ničiť infraštruktúru v krajine, v ktorej sa nachádzajú druhé najväčšie ropné rezervy na svete. Pri útokoch ozbrojencov zahynulo v Iraku 79 amerických vojakov od 1. mája, kedy Washington vyhlásil hlavné boje v krajine za ukončené. Mnohí ďalší boli zranení.
Spojené národy informovali o odsune 19 zo 105 pracovníkov v Iraku z dôvodu obáv o ich bezpečnosť. Generálny tajomník OSN Kofi Annan zápasí s bezpečnosťou svojich pracovníkov od 19. augusta, kedy pri bombovom atentáte na sídlo organizácie zomrelo 22 ľudí, vrátane vedúceho misie Sergia Vieiru de Mella. Biely dom reagoval, že naďalej počíta s tým, že OSN bude zohrávať zásadnú úlohu napriek odvolaniu pracovníkov.
V čase, keď sa Washington snažil získať OSN a krajiny pre svoje úsilie stabilizovať a obnoviť Irak, významný americký predstaviteľ informoval, že očakávaná americká správa nebude obsahovať dôkazy o chemických alebo biologických zbraniach v Iraku. To by znamenalo vodu na mlyn rastúcemu počtu kritikov Busha a jeho hlavného spojenca, britského premiéra Tonyho Blaira kvôli rozhodnutiu o invázii Iraku na základe predpokladu, že zbrane hromadného ničenia bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna predstavujú bezprostrednú hrozbu. Americké sily neúspešne hľadali chemické, biologické a jadrové zbrane v Iraku viac ako päť mesiacov.
Významný americký predstaviteľ uviedol, že Washington verí, že bývalý iracký minister obrany, ktorý bol oslobodený od trestného stíhania, keď sa vzdal americkým silám minulý týždeň, by mal pomôcť nájsť zbrane. Francúzsko a Nemecko chcú rýchlejšie odovzdanie moci Iračanom, čo považujú za podmienku podpory úsilia Washingtonu. USA reagujú, že proces nemožno urýchliť. Vo svojom štvrtkovom vystúpení na Valnom zhromaždení OSN sa ruský prezident Vladimir Putin vyhol debate o Iraku, a zameral sa potrebu tvrdšieho postupu proti aktom terorizmu, či ide o Bagdad alebo ruské Čečensko.
Predseda irackej vládnej rady Ahmed Šalabí obvinil z vraždy al-Hašimiovej Saddámových prívržencov, ale povedal, že nemôžu zničiť úsilie na vytvorenie demokratického Iraku. "Saddám Husajn a jeho banda hrdlorezov naďalej terorizujú iracký ľud, ale budú porazení," uviedol vo vyhlásení.
