Londýn 14. septembra (TASR) - Organizátori najtragickejšieho teroristického útoku všetkých čias nie sú ešte stále známi, podozrivým číslo jedna je však moslimský extrémista Osama bin Ladín. Američania ešte síce nepotvrdili, že za útokmi stál práve on, ale väčšina pozorovateľov túto verziu považuje za najpravdepodobnejšiu. Kto je tento muž a ako sa stal pre USA nepriateľom číslo jedna?, pýta sa dnes na svojej internetovej strane BBC.
Osama bin Ladín sa narodil do sveta veľkých peňazí, je totiž jedným z 18 synov saudskoarabského magnáta, ktorý podnikal v stavebnom priemysle. Určitý čas pracoval pre rodinný podnik, ale takýto život mladého idealistu nebavil. "Keď prišiel začiatkom 80. rokov do Afganistanu, bol to veľmi mladý muž, ktorý chcel získať povesť bojovníka v svätej vojne," vysvetľuje spisovateľ Giles Foden, ktorý sa zaoberá činnosťou bin Ladína.
Bin Ladín nasledoval tisíce iných mladých Arabov, ktorí prišli do Afganistanu bojovať proti sovietskej invázii v roku 1979. Začal stavať vojenské strediská, nemocnice a cesty pre lídrov svätej vojny - mudžahídov. "Neskôr sa postavil na čelo skupiny vojakov a zúčastnil sa mnohých akcií vrátanie obliehania Dželálábádu, ktoré bolo kľúčovou bitkou proti sovietom. Vtedy získal kalašnikov a od tých čias ho stále nosí stále so sebou."
Bin Ladín získal v Afganistane nielen kalašnikov, ale aj kontakty na radikálnych islamistov z celého sveta: z Alžírska, Maroka, Malajzie a dokonca i z USA. Po odchode sovietskych vojsk z Afganistanu v roku 1989 sa vrátil do Saudskej Arábie.
V roku 1990 napadol Irak Kuvajt a Američania so spojencami mu prišli na pomoc. V Saudskej Arábii ležia dve najsvätejšie miesta islamu: Mekka a Medína. Podľa lídra saudskoarabskej opozície Saada al-Faqiha, bin Ladín nemohol "prehltnúť" práve príchod pol milióna Američanov na túto najsvätejšiu pôdu. To bol zlomový bod v jeho živote, považoval to za "obrovskú historickú zradu spáchanú saudskoarabským režimom na islame."
Bin Ladín sa presťahoval do Sudánu, kde podporoval veteránov z Afganistanu. Niektorí z nich bojovali proti vládam v Alžírsku a v Egypte. Egyptský novinár Adil Darwiš tvrdí, bin Ladín hral úlohu sprostredkovateľa: "Založil finančnú a zbrojnú sieť prostredníctvom veľmi zložitého bankového a investičného systému, ktorý siaha od Jemenu až po Albánsko."
Keď v roku 1996 vyzval Sudán bin Ladína, aby z krajiny odišiel, ostal mu jediný úkryt - Afganistan, kde sa k moci dostalo extrémistické islamské hnutie Taliban. Práve v Afganistane začala pôsobiť jeho sieť známa ako Al Kajda. Podľa spisovateľa Fodena, táto organizácia môže mať až 5000 členov v asi 25 krajinách: "Al Kajda je voľným združením vojakov, expertov na výbušniny, ale tiež finančníkov, ktorí počúvajú bin Ladínove inštrukcie. Zdá sa, že systém rozkazov a vzájomných informácií je tak zložitou štruktúrou, ktorú tajné služby len ťažko dokážu dešifrovať."
USA na bin Ladína vydali medzinárodný zatykač a ponúkli päť miliónov dolárov odmeny za jeho vydanie. Bin Ladín je totiž spájaný s útokmi na americké ambasády v Keni a v Tanzánii, pri ktorých v roku 1998 zahynulo vyše 200 ľudí. Je tiež podozrivý z útoku na americký torpédoborec Cole v jemenskom prístave Aden, pri ktorom prišlo o život 17 ľudí.
Štyridsaťštyriročný bin Ladín nedávno vystúpil na podporu svojej skupiny v jednom videozázname: "Tento výcvik má viesť k svätej vojne Džihád. Bratia v Palestíne čakajú na teba, aby si pomohol poraziť Spojené štáty a Izrael," vyzýva bin Ladín.
Jeho vojaci nie sú motivovaní politicky, ale prísľubom večného raja, ak vykonajú činy podľa extrémneho výkladu islamu. Týmto prísľubom sa kedysi nechal uniesť aj mladý bin Ladín a dnes vábi mladých sklamaných moslimov.
