obnove Iraku, kde americkí vojaci čelia útokom a kde v pondelok po druhý raz zaútočili na sídlo OSN v Iraku. USA ponúkli novú rezolúciu OSN, ktorá by poskytla istú nezávislosť Spojeným národom, ale požaduje svoju expertízu pri organizovaní volieb v Iraku.
"Vo svojom vystúpení použil rovnakú rétoriku ako zvyčajne, žiadne nové argumenty, aj keď nový vývoj skutočne otriasa tradičnými argumentmi, vrátane tých o Iraku, týkajúcich sa zbraní hromadného ničenia. Jeho posolstvo Blízkemu východu, najmä Arabom, bolo veľmi negatívne. Prakticky zablokoval akúkoľvek nádej na dynamickú politiku, na diplomaciu, na palestínsku otázku. Nie je to nič nové, iba viac propagandy, viac rétoriky, viac moralizovania - pretože ja si nemyslím, že táto politika je morálna," reagoval na Bushov prejav zástupca riaditeľa Centra pre politické a strategické štúdie Al-Ahram v Káhire, Mohamed al-Sajed.
Guillaume Parmentier, riaditeľ Francúzskeho centra v Spojených štátoch vo francúzskom Inštitúte pre medzinárodné vzťahy povedal: "Úprimne si myslím, že sa snaží získať Spojené národy na svoju stranu, ale nemyslím si, že urobil veľa, aby presvedčil krajiny, skeptické pokiaľ ide o americké plány. Hovorí pekné veci o OSN, ktoré nestoja veľa peňazí, ale potom neurobí náležité rozdelenie medzi bezpečnosťou, ktorá by mala byť riadená okupačnou silou, a politickou budúcnosťou Iraku, ktorá má byť riadená OSN. Američania nie sú vo veľmi triumfálnej nálade a musia čakať na dobrú vôľu iných štátov. Sú vo väčšej tiesni ako tieto krajiny. Čas je na Chiracovej strane."
Na Bushove vystúpenie reagoval tiež Manuel Coma, analytik, Španielsky kráľovský inštitút ElCano. "Je tu istý vývoj smerom k humanitárnym otázkam. Počas príprav na vojnu to bola iba skromná časť debaty, ale teraz je to pre Američanov útočisko, pretože nenašli zbrane hromadného ničenia. V súvislosti s rolou OSN, je to niečo ako ústupok krajinám, ktoré boli proti vojne, menovite Francúzska, Nemecka a Ruska."
