ži si našu pomoc, všetky národy dobrej vôle by mali vykročiť vpred a poskytnúť mu túto podporu," uviedol americký prezident šesť mesiacov po tom, ako Spojené štáty a Veľká Británia ustúpili od diplomacie a začali s vojnou bez mandátu OSN.
V prejave, ktorý bol obhajobou krokov v Iraku, sa Bush neospravedlnil za chaotickú povojnovú situáciu v krajine, ale urobil istý posun v otázke nutnosti vojny. Ospravedlnením invázie bola podľa jeho slov krutosť zosadeného irackého prezidenta Saddáma Husajna. "Skutočný stupeň Saddámovej krutosti sme odkryli, keď sme odhalili miesta zabíjania a masových hrobov v Iraku," povedal.
Bush, ktorý kvôli svojej politike v Iraku čelí silným pochybnostiam doma i v zahraničí, tiež vyjadril nesúhlas s rýchlym odovzdaním vlády do rúk Iračanov, ako to požadujú niektorí kľúčoví spojenci, pričom argumentoval, že požaduje len "riadny a demokratický" proces. "Tento proces sa musí vyvíjať v súlade s potrebami Iračanov, nemožno ho urýchliť ani odložiť podľa želania iných strán," uviedol.
Americký prezident vystúpil na Valnom zhromaždení OSN rok po tom, ako vyhlásil, že Spojené národy riskujú, že sa stanú bezvýznamnou inštitúciou, ak sa nepostavia proti Iraku. Ako vyplýva z prieskumu verejnej mienky, jeho podpora klesla od čias vojny zo 70 na 50 percent, ktoré mal aj pred septembrovými útokmi na USA v roku 2001. Americká verejnosť je hlboko znepokojená dennými útokmi, ktorým čelia americkí vojaci, ako aj rastúcimi nákladmi na vojenskú prítomnosť a obnovu Iraku.
Bush povedal, že uznáva, že "niektoré suverénne štáty tohto zhromaždenia nesúhlasia s našimi krokmi", ale zdôraznil, že jednota patrí stále k základným princípom a cieľom OSN. "Poďme teda ďalej," uviedol Bush, podľa ktorého vojnu v Iraku ospravedlňujú zistenia o krutosti Saddáma Husajna. Vyjadril presvedčenie, že zbrane hromadného ničenia sa nájdu. "Režim Saddáma Husajna pestoval kontakty s teroristami, keď vyvíjal zbrane hromadného ničenia. Tieto zbrane použil pri masových vraždách, a odmietol sa za ne zodpovedať, keď bol konfrontovaný so svetom." Bush ďalej povedal, že teraz "vypočúvajú irackých obyvateľov a analyzujú archívy starého režimu, aby odhalili celú šírku zbrojného programu a dlhodobé klamanie".
Bush vyzval OSN, aby schválila rezolúciu proti šíreniu chemických, biologických a nukleárnych zbraní. Ako dôvod nutnosti jej prijatia sa Bush zmienil o nebezpečenstve, že by sa tieto zbrane dostali do rúk teroristom. "Teroristi by tieto zbrane mohli použiť, aby priniesli neočakávanú pohromu a utrpenie v rozmere, ktorý si len ťažko môžeme predstaviť," uviedol. Podľa Busha by OSN mala asistovať pri zrode ústavy, školení civilných pracovníkov a príprave slobodných a spravodlivých volieb v Iraku.
Krátko po vystúpení Busha unilaterálny charakter vojny v Iraku ostro kritizoval jeden z hlavných oponentov zásahu v Iraku, francúzsky prezident Jacques Chirac. Bush sa neskôr mal stretnúť so Chiracom, ktorý sa tiež kriticky vyjadril na adresu amerického návrhu rezolúcie kolujúcej medzi 15 členmi Bezpečnostnej rady OSN. Podľa nej sa má suverenita a moc odovzdať Iraku postupne v období od šesť do deväť mesiacov. Biely dom si želá prenos moci čo najrýchlejšie, ale pochybuje, že to bude možné pred letom na budúci rok.
