Goran Visnjič (hore) a Gustáv Kyselica pri nakrúcaní filmu americkej produkcie Spartakus v Bulharsku.
FOTO – ARCHÍV
Šéf kaskadérskej skupiny Borseus GUSTÁV KYSELICA pracuje na nakrúcaní filmov už vyše tridsať rokov. Hral v takých hollywoodskych trhákoch ako Pearl Harbor, Peacemaker či Traja mušketieri. Spoznal tak mnoho svetových hereckých hviezd pri práci aj v súkromí.
Akí sú teda herci Hollywoodu?
„ Medzi americkými a neamerickými hviezdami nie sú v podstate žiadne rozdiely. Platí – čím väčšia hviezda, tým menšie maniere. Sú to normálni, priateľskí ľudia, ktorí si s vami posedia, podebatia. Nemajú problémy stretávať sa s kolegami ani v súkromí. A zasa takí, čo sa škriabu hore – tí maniere majú, a je jedno, či sú zo Slovenska, alebo z Ameriky. Hlupák zostane hlupákom.“
Nedávajú vám pocítiť, že sú viac?
„Priamo v tom kruhu vám to ani nepríde. Musí sa takisto najesť, ako vy, rovnako musí ísť na toaletu. Len zvonka sú iní. Tá hviezda je štyri mesiace zatvorená v úzkej komunite ľudí a potom sa potrebuje odreagovať.“
Ktorý zo známych hercov na vás zapôsobil najviac?
„Anglický herec Jeremy Fox, to bol veľmi dobrý človek. Bol to herecký aj ľudský koncert. Kevin Sorbo, ktorý hral Herkula, si v civile prišiel zajazdiť na koni, prišiel aj na kávičku. Najaktuálnejšia veľká hviezda je Goran Visnjič, ktorý hrá v seriáli Pohotovosť hlavnú postavu lekára. S ním sme štyri mesiace nakrúcali v Bulharsku Spartaka. Je to veľmi príjemný mladý muž, a zároveň veľký profesionál.“
A čo jeho predchodca v Pohotovosti George Clooney?
„Pri nakrúcaní Peacemakera sme pod bratislavským mostom ‚blbli‘ s loptou a George Clooney prišiel medzi nás, hral s nami. Neskôr tam nechal priniesť aj basketbalový kôš a cez prestávky sme hrávali basketbal.“
Ako sa dostávate k účinkovaniu v amerických filmoch?
„Kaskadérskych skupín je na svete veľmi veľa a sú tu aj kontakty. Teraz napríklad nakrúcame film Tristan a Izolda, kde sme boli na bežnom castingu, pohovore, viacerých z nás vybrali. Dokonca aj kone vyberali na castingu.“ (Smiech.)
Je vaša práca lukratívne platená?
„Niekomu by sa zdalo, že sme hlupáci, lebo berieme málo. Iní by zase závideli, lebo berieme veľa. Kaskadéri patria do normálnej strednej vrstvy. Nie sú tam žiadni veľkí milionári. Ak komparzista berie tisícpäťsto korún na deň, už musí byť vychytený. U kaskadéra je to vyššie, lebo ten nasadzuje svoj život.“
Váš najväčší úraz?
„Nejaké zlomeniny. Bol som aj na nakrúcaní Pearl Harbora, bolo nás štyridsať kaskadérov a najväčším úrazom bol vyvrtnutý členok.“
Ako si rozdeľujete úlohy?
„Všade sú rôzni odborníci. U nás máme asi z dvadsiatich ľudí dvanástich, ktorí urobia všetko. Niekto robí rád šerm, niekto rád skáče alebo horí. Všeobecne sú najťažšie scény s ohňom. Mrzí ma, že kaskadér akoby bol synonymom slova hlupák. Pričom nie sme samovrahovia, ale ľudia s rodinami. Je to povolanie ako každé druhé.“
Autor: Tomáš Holetz
