FOTO SME – PAVOL MAJER
Exminister hospodárstva ROBERT NEMCSICS kritizoval Pavla Ruska, a preto musel vymeniť post člena vlády za poslaneckú lavicu. Po prvom týždni zmeny funkcie sme sa ho pýtali aj na pocity.
Ako sa cítite bez ochranky?
„Služby ochranky som veľmi nevyužíval, nejakú zmenu necítim.“
Nechodili s vami na utajené stretnutia s politikmi?
„Také som nemával.“
Ani s lobistickými skupinami?
„Ani.“
Ako ste sa cítili po príchode do parlamentných lavíc ku kolegom z ANO, čo hlasovali, aby ste odišli z postu ministra?
„V duchu tradície ma ako nezávislého poslanca nezaradili medzi ANO, ale jeden rad pred nich, k poslancovi Dankovi. Ale v politike platí rovina oficiálnych vyjadrení a rovina normálnej, ľudskej komunikácie. Ľudia by mali zostať ľuďmi. A len tak mimochodom, vedľa mňa je jedno miesto voľné.“
Ivana Šimka podľa mojich informácií po hlasovaní o Mojžišovi Rudolf Zajac potľapkal po pleci a povedal, že mu je zo seba zle. Nie je to alibizmus?
„To je otázka pre toho, kto to povedal a v akej súvislosti. Ale v politike sú situácie, keď je zložité prejaviť osobný názor, ak strana zaväzuje k inému. To je niekedy veľmi ťažká dilema. V prípade ministra zdravotníctva verím, že pozná liek na vlastnú nevoľnosť.“
Mohol byť Rudolf Zajac dotlačený k hlasovaniu za odvolanie Mojžiša aj preto, že ho Markíza vytrvalo niekoľko týždňov kritizovala? A keď zahlasoval podľa línie vedenia ANO, kritika prestala.
„Nesledoval som spravodajstvo o Zajacovi pred a po hlasovaní. Ale zostáva mi len veriť v to, čo sa deklaruje, že spravodajstvo Markízy je nezávislé.“
Je?
„Už som odpovedal.“
V rámci kritiky pomerov v ANO ste hovorili, že väčšina poslancov si myslí to, čo vy. Keď sa však hlasovalo na republikovej rade ANO, tam boli všetci za to, čo Rusko. Takže tu je nejaká nezrovnalosť, buď v počtoch, alebo vo vašich prognózach.
„Nemyslím si, že tam je nezrovnalosť. Skôr v tom čase absentovala doplňujúca otázka. Či si myslím, že sú schopní vyjadriť sa verejne tak, ako si to myslia?“
Myslíte, že sú schopní povedať verejne to, čo si myslia?
„Nechcem zasahovať do ich svedomia. A už vôbec nechcem spochybňovať vývoj tak, že ten názor je výsledkom ich slabej odvahy, to by som si nedovolil.“
Ale presne to ste naznačili.
„Na otázku, či sú schopní prezentovať svoj názor, by som odpovedal veľkým otáznikom.“
Ako to teda vyzerá na republikovej rade, na predsedníctve, na nejakej vašej schôdzi? Pavol Rusko povie svoju víziu a ostatní prikývnu?
„Keďže teraz už prakticky nie som aktívnym členom ANO, tak sa nezúčastňujem na takýchto sedeniach. Ale je fakt, že Pavol Rusko je dominantná a mienkotvorná osoba v aliancii a že vždy vie svoj názor zargumentovať tak, že napokon presvedčí väčšinu.“
Pri nástupe do ministerského kresla ste mi povedali, že pred desiatimi rokmi by bol Rusko druhý Mečiar, pre direktívne vedenie strany. Hovorili ste aj to, že strana má päťtisíc členov a teraz si to nebude môcť dovoliť, lebo tí poslanci sú svojprávni a direktívu by odmietli. Ukázal sa pravý opak, ako vyštudovaný prognostik ste v tomto zlyhali. Priznávate?
„Každá prognóza má v sebe nejakú chybovosť. Ale neodvážil by som sa tvrdiť, že toto je práve tá chyba. Možno je to v tom, že jednotliví poslanci alebo členovia orgánov zvážili, že v danú chvíľu je lepšie akceptovať názor predsedu, ako ísť do konfliktu. Rovnako ale môže platiť, že prijali názor jediného lídra ako správne východisko bez pocitu, že ide o direktívu, a to je ten lepší prípad.“
Aj vás po kritike až v zákulisí potľapkávali po pleci?
„Nechcem robiť zo seba hrdinu, ale môžem povedať, že po tých udalostiach mi dosť ľudí vyslovilo podporu. Aj keď veľmi obozretne a potichu. Aj takí, ktorí zdvihli ruky za moje odvolanie. Myslím, že to je symptóm tejto doby.“
Že sa boja hovoriť názory verejne? Ale to sa naozaj podobá na časy komunizmu.
„Netreba robiť až také paralely. Ľudské vlastnosti sú každému dané inak a vyniknú vždy na pozadí konkrétnej situácie.“
Čo ak je to skôr symptóm ľudí, čo idú do politiky? Že idú pre niečo, pre nejaký osobný záujem a aby ten záujem nebol znegovaný, tak sa boja povedať svoj nie populárny názor? Nie je to takto?
„To je už otázka pre nich. My sme vždy verejne deklarovali, že v aliancii sú ľudia, ktorí do politiky idú naprávať veci verejné a ak to nevyjde, majú sa kam vrátiť.“
A čo také aliancia napravila? Okrem toho, že tu vytvárala konflikt vo vládnej koalícii? Nič iné si totiž za rok práce aliancie nepamätám.
„Dúfajme, že sa to v najbližšom období zmení. Nič iné mne, či skôr nám všetkým v krajine, nezostáva, len veriť. Že deficit konštruktívnej politiky a sledovania jasných cieľov, ktoré máme deklarované vo volebnom programe a takisto v programovom vyhlásení vlády, sa čoskoro vyrovná.“
Verím, že konštruktívnu prácu ste robili vo svojom rezorte, že ju za ANO robí vo svojom rezorte Rudolf Zajac. Na konštruktívne kroky politiky ANO si nespomeniem, môžete ich vymenovať vy?
„No.“ (Dlhé ticho.) „Mám v túto chvíľu malý priestor na spomínanie, ale určite by sa niečo našlo?“
Komunikujete teraz s Pavlom Ruskom?
„Na tej parlamentnej úrovni som veľmi krátko na to, aby sme mali nejakú rozložitú komunikáciu, ale u mňa platí tá definícia, že chcem obhajovať liberálny názor v politike. Dnes ho má vo svojom programe vlastne jedine ANO, takže určite budú momenty, keď na profesijnej parlamentnej úrovni komunikovať budeme musieť.“
Neoslovil vás Pavol Rusko, aby ste mu robili poradcu? Minimálne v prvých mesiacoch od nástupu do funkcie?
„Nie.“
Vy ste ho do ekonomiky štátu zaúčali, nie?
„On sa radil so širším spektrom ľudí. Ale ako ekonomický podpredseda som mu mnohé veci vysvetľoval z pozície osvety.“
To je prehľad, ktorý má mať minister hospodárstva na riadenie rezortu?
„Je mi ťažko hodnotiť prehľad, ktorý má Pavol Rusko. Schopnosť vstrebávať informácie má veľmi veľkú. Nechcem na túto tému polemizovať, nakoniec, on sa ohodnotil sám a treba mu dať šancu, aby svoje kvality, ktoré verejne prezentoval, preukázal.“
Má byť minister hospodárstva výsostne odborná, alebo politická funkcia? Vy ste vlastne odišli z dôvodov politických, Pavol Rusko, vyzerá to, že prichádza z dôvodov politických.
„Toto je otázka na verejnú diskusiu v tejto krajine, že kto by mal byť vlastne ministrom. Na jednej strane spôsob, ako je minister do kresla vymenovaný, hovorí o jasne definovanej politickej funkcii. Druhá vec je, čo by mal minister vedieť, ako by mal rezort riadiť. Ja zastávam názor, že to by mala byť skôr prísne odborná platforma. Krajina potrebuje dnes viac odborné, ako politické rozhodnutia. Lenže ak je minister výsostne odborný nominant, tak tam vzniká naozaj problém so stranou, ktorá ho nominovala. Ide práve o komunikáciu s tou stranou. Hoci napríklad v prípade ministra Zajaca sa ukazuje, že to môže fungovať. Aj keď to, čo ste hovorili o tom potľapkávaní po pleci, naznačuje, že tam tiež dochádza k vnútornej kryštalizácii.“
Čo budete teraz robiť, zostanete v politike? Chcete byť kariérnym politikom?
„Nie som kariérny politik. Ale skúsenosti, ktoré som získal za uplynulé viac ako dva roky, chcem využiť. A dajú sa využiť jedine v politike, momentálne na platforme parlamentu. Budem sa snažiť plniť volebné sľuby a riešiť problém z pozície liberalizmu, teda aj v duchu programu ANO, hoci možno niekedy inou formou ako jej poslanci. To je motív, pre ktorý ešte skúsim zostať v politike.“
Aj váš kolega z vlády Šimko sa vráti do parlamentu. Keby chcel vytvoriť nezávislý klub, bola by to otázka na zamyslenie sa aj pre vás?
„To je príliš plytká definícia. Asi by sme museli hovoriť o tom, či sa vieme názorovo zhodnúť a či vieme definovať spoločné ciele. Dnes je pre mňa ako nezávislého poslanca program ANO jediným orientačným bodom v rámci politického spektra, ktoré dnes sedí v parlamente. Zdôrazňujem slovo program. Takže na vašu otázku dnes neviem jednoznačne odpovedať. Ale určite na ňu budem odpoveď hľadať.“
Zostanete v politike minimálne do konca volebného obdobia?
„Nezávisí to len od môjho chcenia. Mám ambície splniť aspoň časť toho, čo sme vo voľbách sľubovali. Skúsiť napríklad v oblasti prílevov investícií vyprofilovať nejaký názor, ktorý by mohol znamenať zvýšenie našej konkurencieschopnosti voči okolitým krajinám, v tom vidím zásadný posun krajiny dopredu. Dnes však neviem definovať, či je to vec na najbližšie tri roky, alebo na aké dlhé obdobie. Závisí to najmä od celkového vývoja politiky.“
DAŠA MATEJČÍKOVÁ
