FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Herec a moderátor ŠTEFAN SKRÚCANÝ tiež robil v roku 1998 z presvedčenia kampaň pre SDK.
Ako vnímate situáciu v spoločnosti?
„Mám málo informácií na to, aby som tomu rozumel, aj keď sa obávam, že tomu nerozumejú ani tí, čo tie informácie majú. Musím však povedať, že som z toho aj smutný, špeciálne z odvolania Šimka, pretože som presvedčený, že to je slušný čestný človek. Takých je dnes v politike málo.“
Aj zahraničné médiá aj štruktúry NATO sú vývojom zaskočené, slovenskí komentátori operujú aj prirovnaním s Mečiarom a jeho metódami práce. Šli by ste aj vy až tak ďaleko?
„Keď si spomeniem na zmarený únos Michala Kováča, vraždu Róberta Remiáša, účelové amnestie, zmarené referendum, musím povedať, že nie. Môj pocit z posledných dní je však rozpačitý. Pripomenulo mi to jeden vtip z čias komunizmu: Súdruh Novák sa v noci strhol zo spánku úplne spotený, a keď sa ho žena spýtala, čo sa deje, povedal, že sa mu snívalo, že sa zdržal hlasovania.“
Aj u Nemcsicsa bol podobný scenár – nesúhlasil, musel z vlády preč. Čo to pripomína?
„Vnímam to ako vývojové štádium slovenskej spoločnosti a tým celej slovenskej politiky. Že sme teraz zrejme v štádiu, že politické strany nie sú úplne stranami jedného muža, ale jednej alebo dvoch záujmových skupín, alebo, ak chcete, skupiniek. A je dôležité, aby sa to nevyvíjalo smerom k modelu Južnej Ameriky, že bude niekoľko veľmi bohatých oligarchov, čo budú mať svoje luxusné sídla obohnané vysokými múrmi, strážnymi službami a kamerami a všetci ostatní budú chudobnieť. Samozrejme, nie som ani za model v duchu socialistického rovnostárstva, ale bude závisieť od vnímavosti slovenských ľudí a slovenského voliča, ako na to bude reagovať. A vháňa to ovečky do košiara populistom a ľuďom, ktorí, v úvodzovkách, ešte neboli pri válove. Sám som sa nedávno preľakol, keď som musel dať za pravdu Robertovi Ficovi.“
Dzurindu poznáte dlho, zmenil sa?
„Ľudsky sa podľa mňa nezmenil, jeho reakcie pri našich stretnutiach sú stále rovnaké. Nemám s ním negatívnu skúsenosť, o to viac ma šokovalo odvolanie Ivana Šimka.“
Umelcov, ktorých oslovujeme, bolo počuť v roku 1989, v rokoch 1992, 1995, 1998 a ich hlas bol silný na verejnosti a zaujímal aj vtedy demokratických slovenských politikov. Zaujíma tento hlas dnes Mikuláša Dzurindu?
„Myslím, že ešte je čas apelovať nielen na osobu Mikuláša Dzurindu, ale aj na slušných politikov v SDKÚ a vládnej koalícii, o ktorej si stále myslím, že momentálne, žiaľ, nie je lepšia alternatíva. Obávam sa, že ak to robiť nebudeme, tak už o chvíľu môže byť – ak už nie je – neskoro. A naše hlasy budú úplne nezaujímavé v porovnaní s hlasmi tých lobistických a podnikateľských skupín, ktorých politický názor je vždy súbežný s názormi víťaznej politickej strany. Ale bohatnú. Potom si budú môcť dovoliť kupovať politikov tak, ako európske kluby futbalistov.“
Je teda potrebné, aby umelci opäť hovorili – pán premiér, nerozumieme tomu, čo sa deje? Aby sa podobne ako v minulosti ozývali? Je tu ten čas?
„Na stavanie tribún a vyjdenie do ulíc čas určite ešte nedozrel, ale na to, aby sme jednoducho a civilizovane povedali – nerozumieme, tak ten čas je asi tu.“ (dam)
