FOTO - TASR
Srebrenica 20. septembra (TASR) - Bývalý americký prezident Bill Clinton dnes v bosnianskej Srebrenici otvoril pamätník tisíckam moslimských obetí masakry z roku 1995.
Na obrade v rozsiahlom komplexe, ktorý sa má stať miestom posledného odpočinku viac ako 7000 zabitých v najhromadnejšej európskej vražde od skončenia druhej svetovej vojny, sa zúčastnilo asi 20.000 osôb, vrátane stovky politických hodnostárov.
Clinton v príhovore vyzval na zatknutie vojnových lídrov bosnianskych Srbov - prezidenta Radovana Karadžiča a armádneho veliteľa, generála Ratka Mladiča, ktorým sa pripisuje najväčšia zodpovednosť za masakru.
"Dlhujeme to mužom a chlapcom, ktorí tu majú byť pochovaní. Dlhujeme to matkám a deťom, ktoré prežili Srebrenicu," povedal Clinton. Karadžiča aj Mladiča haagsky tribunál OSN v súvislosti s udalosťami v Srebrenici obžaloval z genocídy, obaja však osem rokov unikajú zadržaniu.
"Zlí ľudia bažiaci po moci zabili tých dobrých ľudí len preto, že boli tými, ktorými boli. Chceli získať moc genocídou," povedal Clinton pred budovou pamätného centra. "Tí najviac zodpovední za zverstvá, lídri, neboli zadržaní. Pátranie po nich musí pokračovať, kým k ich zatknutiu nedôjde," dodal.
Rodiny obetí pozvali Clintona na otvorenie pamätníka kvôli jeho osobnej angažovanosti pri snahách o ukončenie občianskej vojny, ktorá si v rokoch 1992-95 vyžiadala viac ako 200.000 mŕtvych.
Srebrenická masakra bola jednou z udalostí, ktorá viedla NATO k rozhodnutiu o spustení náletov na pozície bosnianskosrbských síl. Veľký podiel na presadení rozhodnutia sa pripisuje práve vtedajšej americkej administratíve na čele s Clintonom. V septembri 1995 spustené nálety oslabili bosnianskosrbské sily, čo uľahčilo mierové rokovania v americkom Daytone, kde bola v novembri podpísaná mierová dohoda.
V rámci obradu do zeme uložili telesné pozostatky ďalších 107 identifikovaných obetí masakry. Štyri z nich boli mladšie ako 18 rokov, najstaršieho zabili vo veku 75 rokov. Predtým bolo na cintoríne pri obci Potočari v srebrenickej enkláve pochovaných 882 ľudí objavených v masových hroboch roztrúsených na východe Bosny. Potočarský cintorín a pamätník leží na lúke v mieste, kde postrieľali väčšinu srebrenických obetí.
K masakre došlo po tom, čo jednotky Ratka Mladiča 11. júla 1995 srebrenickú enklávu obsadili. Oblasť bola vyhlásená za tzv. bezpečnú zónu OSN a útočisko v nej hľadali Moslimovia z okolia. Enklávu však chránila len málopočetná, slabo vyzbrojená a nedostatočným mandátom disponujúca jednotka holandských vojakov OSN, ktorí Srbom nekládli prakticky žiaden odpor. Modré prilby sa bezmocne prizerali, ako Mladičovi muži oddeľujú mužov a chlapcov od žien a autobusmi ich odvážajú - ako sa neskôr ukázalo - na popravu.
Podľa Clintona svet nesmie zabudnúť na hrozný zločin spáchaný v Srebrenici, pre budúcnosť je však dôležité odpustenie a zmierenie. Ako historicky a morálne nesprávne označil úvahy z čias bosnianskej vojny, podľa ktorých konflikty prirodzene patria k Balkánu. Exprezident zdôraznil, že Moslimovia, Srbi a Chorváti v Bosne dlhé obdobia žili v mieri.
"Prekonajme naše obavy a nedôveru a budujme Bosnu, v ktorej všetky deti budú šťastné a v bezpečí. Dúfam, že vaše deti budete učiť dôvere a slobode odpustenia, aby ste im dali sny zajtrajška namiesto nočnej mory včerajška," povedal.
Na záver emotívneho príhovoru exprezident citoval časť z Koránu, kde sa hovorí, že Boh vytvoril rôznych ľudí, aby sa vzájomne spoznávali a od seba učili. Tiež pripomenul slová Biblie o láske k blížnemu.
Za pozitívny krok možno považovať, že na srebrenickom obrade sa po prvý raz zúčastnil aj bosnianskosrbský premiér Dragan Mikerevič. Prítomní boli aj členovia bosnianskosrbského Združenia vojnových zajatcov a zástupcovia Srbska a Čiernej Hory, ktorí vyjadrili ochotu vydať sa kurzom, ktorý Clinton odporučil.
Komplex pamätníka a cintorína v hodnote 5,8 milióna dolárov postavili v etapách vďaka financiám zo súkromných a vládnych darov, vrátane vlády USA, ktorá minulý rok venovala milión.
Clinton pricestoval do Bosny z Kosova, kde ho v piatok privítali ako hrdinu v súvislosti s aktivitami jeho vlády počas krízy z rokov 1998-99, ktorá vyvrcholila náletmi NATO na Juhosláviu a následným stiahnutím jednotiek Belehradu z provincie. Niektorí americkí pozorovatelia dávajú jeho balkánske turné do súvislosti s budúcoročnými prezidentskými voľbami, s tým, že cesta dala do kontrastu vojensko-politické úspechy demokratickej administratívy z 90. rokov s komplikovanou situáciou úradujúcej vlády republikánskeho prezidenta Georgea W. Busha - hlavne v Iraku, ale aj v medzinárodných vzťahoch.
