zovala nakladateľská skupina Verlagsgruppe Passau. Podľa Schrödera by mal byť finančný výhľad EÚ na roky 2006 a 2007 úplne iný ako tie doterajšie. "Krajiny, ktoré doteraz solidaritu prijímali, napríklad niektoré krajiny južnej Európy, by teraz mali začať solidaritu poskytovať," povedal.
Český prezident Václav Klaus v diskusii upozornil na obrovské náklady, ktoré malo bývalé západné Nemecko po hospodárskom a menovom zjednotení s východným. To podľa neho naznačuje, že by sa kandidátske krajiny nemali ponáhľať so vstupom do Európskej menovej únie. Podľa Gerharda Schrödera však boli tieto náklady vyvolané obrovskými rozdielmi medzi ekonomikami západného a východného Nemecka, čo v súčasnosti problémom nie je. "Museli sme zo dňa na deň zjednotiť menu, aby sme zabránili masovému odchodu ľudí z východného Nemecka do západného. Inak to nešlo. Kandidátske krajiny však majú, na rozdiel od vtedajšieho východného Nemecka, fungujúce trhové ekonomiky a miera konvergencie medzi ich ekonomikami a ekonomikami terajších členských štátov je oveľa vyššia. Náklady na rozšírenie preto nebudú také dramatické ako pri zjednotení Nemecka," povedal nemecký kancelár.
Maďarská predsedníčka parlamentu Katalin Szili v Passau vyhlásila, že zavedenie eura v jej krajine sa očakáva v roku 2008. Český prezident upozornil diskutujúcich aj na to, že príspevok spoločnej meny k hospodárskemu rastu Európy nebol pozitívny. Podľa Schrödera sa však stagnácia európskej ekonomiky neprávom zvádza na euro. To bol, podľa neho, jeden z dôvodov neúspechu referenda o zavedení eura vo Švédsku. Ak by sa referendum konalo v dobe ekonomického rozmachu Európy, výsledok by mohol byť iný.
Rozdielne názory majú súčasné a budúce krajiny EÚ na návrh budúcej európskej ústavy. Maďarská predsedníčka parlamentu by v ňom, napríklad, rada videla zmienku o právach národnostných menšín. Bývalý poľský prezident Lech Walesa zasa upozornil, že Európa potrebuje zásadne zmeniť svoju tvár. Podľa neho bol v dvadsiatom storočí dôležitý boj o pôdu, pretože tá bola zdrojom bohatstva - či už v podobe potravín alebo nerastného bohatstva, z ktorého žil priemysel. Dvadsiate prvé storočie je však podľa Walesu dobou intelektu, informácií a informatiky. Preto nie sú dôležité hranice a nehrozia boje. Tomu však treba prispôsobiť obsah Európskej únie, čo sa zatiaľ nestalo.
Nemecký kancelár Schröder upozornil, že výsledok práce Konventu o budúcnosti Európy je veľmi dobrý a konsenzus, ku ktorému dospeli členské krajiny EÚ je veľmi vzácny. "Ak tento balík rozšnurujeme, da nám oveľa viac námahy opäť ho zošnurovať. Mohli by sme tak stratiť jedinečnú šancu, ako okrem rozšírenia únie aj prehĺbiť a prispôsobiť jej rozhodovanie tomu, do akej veľkosti narástla," povedal. Český prezident Václav Klaus si však nemyslí, že by medzivládna konferencia, ktorá bude posudzovať novú ústavu, mala byť len formálnym zhromaždením. Podľa neho je návrh ústavy veľmi radikálny, ale nie je celkom jasné, k čomu smeruje. Preto by podľa Klausa mali členské a kandidátske krajiny podrobne rozdiskutovať, aké kompetencie bude mať EÚ a aké členské krajiny.