Sarajevo 18. septembra (TASR) - Zdravotný stav bývalého bosnianskeho prezidenta Aliju Izetbegoviča zostáva aj desať dní po hospitalizácii "naďalej veľmi kritický". Agentúre APA to dnes potvrdil ošetrujúci lekár Ismet Gavrankapetanovič.
Izetbegoviča previezli do nemocnice Koševo v metropole Sarajevo 10. septembra po tom, ako doma odpadol. Pri páde si zlomil štyri rebrá na ľavej strane hrudníka.
Lekár v stredu pre agentúru AFP povedal, že v utorok zistili problémy krvného obehu v ľavej nohe a prejavili sa aj komplikácie spojené s činnosťou pľúc.
Exprezident už niekoľko rokov trpí vážnymi zdravotnými problémami, pre ktoré absolvoval viacero nemocničných pobytov v krajinách Blízkeho východu. V roku 1996 prekonal infarkt a strávil dlhší čas v nemocnici. Kardiacké problémy mu liečili aj v Rijáde, hlavnom meste Saudskej Arábie, kde sa v decembri 2001 podrobil operácii. Minulý rok mu v Slovinsku implantovali kardiostimulátor.
Izetbegovič je označovaný za otca nezávislosti trojmiliónovej Bosny a Hercegoviny, ktorú OSN uznala v apríli 1992. Krajinu viedol od prvých slobodných volieb z mája 1990, v ktorých zvíťazila ním založená, bosniacka (moslimská) nacionalistická Strana demokratickej akcie (SDA). Izetbegovič bol lídrom bosnianskych Moslimov počas krvavého rozpadu bývalej Juhoslávie, ktorý najviac postihol etnicky premiešanú - Moslimami, Chorvátmi a Srbmi obývanú Bosnu, kde v rokoch 1992-95 zahynulo, alebo zmizlo viac ako 200.000 osôb, prevažne Moslimov.
V socialistickej Juhoslávii maršala Tita veriaci a praktizujúci moslim a autor v roku 1970 zverejnenej "Islamskej deklarácie" strávil za "panislamské aktivity" celkovo deväť rokov vo väzení - najprv v roku 1946 a potom po roku 1983.
Vzdelaním právnik, Izetbegovič politickú kariéru začal až v roku 1988, po absolvovaní druhého trestu odňatia slobody.
Izetbegovič sa zasadzoval za aplikáciu myšlienok moslimského sociálneho učenia do modernej spoločnosti, nevyzýval však za vytvorenie islamského štátu. Počas vojny sa mu však nepodarilo potlačiť vplyv fundamentalistických prúdov v kabinete.
V októbri 2000, pár dní po páde režimu jeho najväčšieho protivníka - srbského a následne juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča - Izetbegovič zo zdravotných dôvodov a pre vysoký vek odstúpil z postu predsedu SDA a z kolektívneho prezídia Bosny a Hercegoviny. Ďalší hlavný aktér bosnianskej vojny, chorvátsky prezident Franjo Tudjman zomrel v decembri 1999. Táto trojica politikov v novembri 1995 na leteckej základni v americkom Daytone podpísala mierovú dohodu, ktorá ukončila viac ako 3,5-ročnú vojnu v Bosne.
