Brusel 17. septembra (TASR) V Európskej komisii by mali mať aj v budúcnosti rovnoprávne zastúpenie všetky členské krajiny EÚ, pričom komisári by boli rozdelení do skupín podľa jednotlivých príbuzných oblastí. V stanovisku k návrhu európskej ústavy to dnes uviedla Európska komisia.
Exekutíva EÚ sa tak podľa očakávania vyslovila za zachovanie princípu jedna krajina jeden komisár a odmietla návrh Konventu, podľa ktorého by po roku 2009 malo mať v EK iba 15 komisárov hlasovacie právo, ostatní by boli len druhotriednymi komisármi.
"Efektívna a dôveryhodná komisia musí mať plnoprávneho člena za každú krajinu. Systém s prvotriednymi a druhotriednymi komisármi by zničil kolegiálnu povahu tejto inštitúcie a znížil by legitimitu a efektívnosť EÚ ako celku," vyhlásil na tlačovej konferencii v Bruseli predseda EK Romano Prodi.
"Veľká väčšina členských štátov odmieta model navrhovaný Konventom ako príliš zložitý, zmätočný a v podstate nefunkčný," oprel sa Prodi o stanoviská mnohých krajín. Proti návrhu Konventu v tejto oblasti sa opakovane vyslovilo okolo 15 najmä menších krajín, vrátane Slovenska.
Podľa predstáv EK by bolo 25 či viac komisárov (za každú členskú krajinu jeden) rozdelených do skupín podľa príbuzných oblastí, pričom tieto skupiny by v príslušných otázkach prijímali rozhodnutia. O strategických a politicky významných otázkach by rozhodovalo celé kolégium spoločne.
Takouto štruktúrou a lepšou organizáciou práce chce EK odpovedať na hlasy, ktoré tvrdia, že veľká komisia by nebola efektívna a nerozhodovala by dostatočne rýchlo. "Mnoho národných vlád má viac ako 25 členov a funguje. Všetko závisí od organizácie práce," poznamenal Prodi.
Komisia je podľa neho akýmsi spojivom členskej krajiny s Bruselom a ak v nej nebude mať riadne zastúpenie každý štát, ešte sa zvýši priepasť medzi krajinami a bruselskými inštitúciami.
EK vo svojom stanovisku k návrhu ústavy ale zdôrazňuje, že medzivládna konferencia by nemala otvárať Konventom dosiahnutý kompromis, iba obmedzený počet oblastí by mala vylepšiť či vyjasniť. "Návrh Konventu je vynikajúcim základom pre záverečné rokovania, 90 percent práce je hotových a teraz sa musíme sústrediť na obmedzený počet otázok, ktoré treba vylepšiť," povedal Prodi. Takýto názor zdieľa podľa neho väčšina z 25 členských a vstupujúcich krajín. Okrem zloženia EK chce komisia rozšíriť väčšinové hlasovanie do niekoľkých ďalších oblastí, napríklad rozhodovania o rozpočte, boja proti podvodom či daňovým únikom.
"Uznávam, že neexistuje konsenzus o výraznom rozšírení väčšinového hlasovania, ale v istých presne stanovených a zacielených oblastiach jednoducho musíme dosiahnuť pokrok, ak nechceme, aby ľudia trpeli kvôli našej neschopnosti rozhodovať," zdôraznil Prodi. "Ak ostane jednomyseľnosť pri boji proti podvodom a daňovým únikom, komisia nestratí nič, ale stratia firmy a daňoví poplatníci. Ak jednomyseľnosť ostane pri boji proti bioterorizmu či epidémiám ako SARS, nie komisia, ale ľudia budú trpieť," varoval šéf exekutívy EÚ. Komisia požaduje tiež vyjasnenie niektorých inštitucionálnych otázok postavenie a právomoci prezidenta Európskej rady, ministerských formácií v Rade EÚ, ako aj posilnenie nástrojov ekonomickej koordinácie.
Poslednou oblasťou, ktorú chce komisia vylepšiť, je spôsob, akým bude európsku ústavu v budúcnosti možné meniť. Navrhovaný systém vyžaduje totiž pri akejkoľvek zmene jednomyseľnú dohodu a následnú ratifikáciu vo všetkých členských krajinách.
Komisia navrhuje, aby tretiu časť ústavy, ktorá definuje jednotlivé politiky a je potrebné ju častejšie prispôsobovať aktuálnemu vývoju, mohla meniť Európska rada (lídri členských štátov) 5/6 väčšinou a so súhlasom Európskeho parlamentu a EK. Takéto zmeny by pred schválením pripravil osobitný konvent zložený zo zástupcov národných parlamentov, vlád a európskych inštitúcií. Ostatné časti ústavy by bolo možné meniť len jednomyseľne.
Dnešné stanovisko komisie je jej oficiálnou pozíciou pre medzivládnu konferenciu, ktorá sa začne 4. októbra a počas ktorej 25 členských a vstupujúcich štátov rozhodne o definitívnom znení ústavy EÚ. Základom pre rokovania bude návrh ústavy, ktorý od februára 2002 do júla tohto roku pripravoval 105-členný Konvent o budúcnosti EÚ. Konferencia by do úvahy mala brať aj názory EK a Európskeho parlamentu.
(spravodajca TASR Robert Sermek) juh
