Budúca vláda bude pravdepodobne obsahovať extrémne ľavicovú, doteraz opozičnú stranu stúpencov nezávislosti najväčšieho ostrova sveta - Inuit Ataqatigiit (IA, Inuitské bratstvo), povedal Poul Krarup, šéfredaktor miestneho týždenníka Sermitsiaq.
Pri grónskom Thule sa nachádza americká letecká základňa s radarom, ktorý chce Washington využiť ako súčasť plánovaného globálneho raketového dáždnika na ochranu proti možným útokom nepriateľských štátov alebo teroristických skupín.
AI je proti domu, aby sa americkým ozbrojeným silám dovolilo radar zmodernizovať.
Grónsko je súčasťou Dánska, má však rozsiahlu samosprávu. Od jej udelenia v roku 1979 na ostrove s 56.500 obyvateľmi vládne centristicko-ľavicová strana Siumut.
Podpredseda Siumutu Mikael Petersen pre miestnu rozhlasovú stanicu KNR povedal, že jeho strana ukončila spoluprácu s liberálnou stranou Atassut. Ako dôvod uviedol nesprávny odhad pri zostavovaní rozpočtu, čo koalíciu vystavilo riziku, že miestny parlament jej nevysloví dôveru.
Siumut je s desiatimi poslancami najväčšou stranou v 31-člennom parlamente, nasleduje IA s ôsmimi a Atassut so siedmimi poslancami.
Päť kresiel majú Demokrati, tí však nie sú dostatočne silní, aby Siumutu zabezpečili parlamentnú väčšinu. Jedno kreslo má zástupca volebnej aliancie.
Podľa KNR premiér a líder Siumutu Hans Enoksen s vedením IA viedol rokovania už v pondelok - ešte pred utorkovým oznámením o rozpade koalície.
Podpredseda IA Kuupik Kleist sa odmietol vyjadriť, či jeho strana bude uvažovať o spojení so Siumutom.
Do volieb z decembra 2002 IA šiel okrem iného s požiadavkou na to, aby bolo v roku 2005 usporiadané referendum o úplnej nezávislosti na Dánsku.
Podľa geologických prieskumov Grónsko - z viac ako 80 percent pokryté stálym ľadom s hrúbkov do troch kilometrov - môže prekypovať zdrojmi ropy a plynu, ako aj základných a drahých kovov.
