O čom sa hovorí
Na svojom pôsobení v kresle ministra financií vidí Sergej Kozlík niekoľko chýb: „Jedna chyba bola nezávislá odo mňa: tri roky sa nesprávne vykazoval deficit obchodnej bilancie. Druhou chybou bolo, že sme neudržali dosť dôrazne rast reálnych miezd. Bolo potrebné byť razantnejší aj v oblasti cien.“ Odmieta však argumenty viacerých ekonómov, že nezabránil privatizačnej rabovačke a brzdil prílev zahraničného kapitálu. „My sme hľadali investície, ale nepredávali majetky tak, ako to robí napríklad súčasná vláda,“ tvrdí. Najviac sa mu vyčítalo, že pri privatizácii uprednostňoval slovenských privatizérov, on to popiera.
O Sergejovi Kozlíkovi sa ešte v časoch jeho ministrovania hovorilo, že chodí s prázdnou peňaženkou: „Dokonca som si za ministrovania odvykol nakladať s peniazmi. Nemal som čas zapodievať sa sumami do tisíc korún. Ako šéf rezortu som raz poslankyňu Keltošovú pozval do Parlamentky na obed a musela zaplatiť ona. Jednoducho som nemal peniaze,“ vraví exminister financií, ktorý nikdy nepoužíva peňaženku. „Vždy som mal istotu, že kdesi vo vrecku nájdem tú poslednú stovku. Aj teraz sa mi stane, že nemám pri sebe ani korunu.“
Svoje prvé peniaze zarobil kurióznym spôsobom. V Slovenskom rozhlase potrebovali do rozhlasovej hry niekoho, kto vie pískať na prstoch. „Volalo sa to Krčma pod zeleným stromom, bol som asi v piatej ľudovej. Prišlo mi domov sedem korún na výplatnej páske.“ Vyštudoval podobne ako jeho ministerská následníčka Brigita Schmögnerová ekonomicko-matematické výpočty. Dnes si na kolegyňu spomína: „V prvom ročníku na VŠ bola asistentkou na katedre. Bola to chutná blondínka s modrými očami a minisukňou. Mali sme ju radi.“ (Smiech.) „A čo nás ešte spája? Obaja sme odchovancami politickej ekonómie socializmu, hudby Beatles a humoru Lasicu a Satinského.“
Býva v radovom dome v Lamači s manželkou, je poslancom Národnej rady a kandidátom HZDS na europoslanca.
