Rudolf Filkus vo svojom dome pod Bôrikom s manželkou. Jeho politická kariéra sa zrodila v novembri 1989: „Presne osemnásteho som sa vracal z Kolína, kde som pol roka pôsobil na univerzite. Už na druhý deň som bol vo VPN a pri tej príležitosti ma volali aj za poslanca do Federálneho zhromaždenia.“ V prvej vláde bol ministrom pre hospodársku stratégiu za VPN, počas vládnutia Jozefa Moravčíka riadil ministerstvo financií za DU. Potom sa stal nezávislým poslancom a zasadol do podpredsedníckeho kresla parlamentu, ovládaného HZDS, SNS a ZRS.
Ekonóm, viacnásobný minister, pedagóg a starý otec. Tak by znela stručná charakteristika Rudolfa Filkusa dnes, niekoľko rokov po jeho odchode z politiky. Jeho mesačný dôchodok je 9200 korún a dnes mu podľa vlastných slov nestačí: „Musím siahať aj na životné úspory. Ako minister som zarábal asi 35-tisíc, bolo to skoro na úrovni poslanca. Najlepšie som však zarobil ako veľvyslanec v Rakúsku, pretože som plat dostával v šilingoch. Vtedy som si aj našetril.“
Dnes ho najviac zamestnáva práca v záhrade, ale venuje sa na univerzite štyrom doktorandom. Aj z toho má nejaké peniaze. Najväčšiu životnú šancu vraj prepásol v roku 1970, keď po ročnom pôsobení na Univerzite v Kieli dostal ponuku pracovať na Institute für Weltwirtschaft, čo odmietol. „Nechcem, aby to znelo prehnane, ale chcel som zostať na Slovensku. A v súčasnosti by som bez vedľajších príjmov sotva vyžil. Nechcem sa však len sťažovať ako ufrflaný dôchodca.“
Dnes sedemdesiatšesťročný Rudolf Filkus žije s druhou manželkou v rodinnom dome neďaleko vládneho hotela Bôrik. Od roku 1998 ho neoslovila žiadna politická strana a on ani nemá záujem do nejakej vstúpiť. Zato ponúka svoje skúsenosti: „Ak by niekto prišiel, som ochotný pomôcť a poradiť, ale sám sa núkať nebudem.“
O čom sa hovorí
Cieľom Rudolfa Filkusa pri nástupe do funkcie bolo znížiť deficit štátneho rozpočtu. Ministrom financií bol deväť mesiacov, za čo sa veľa stihnúť nedá, ani žiadny výrazný prešľap. Sám za najväčšiu chybu považuje, že pri tvorbe rozpočtu nedokázal ovplyvniť požiadavky jednotlivých ministrov.
