FOTO SME – MAREK MICHALÍK
Miroslav Maxon vo svojej kúrii s pamiatkami, dnes starožitnosťami po slávnych predkoch. Jeho starý otec bol dokonca šéfom Tatrabanky, samotný Maxon pôsobil prakticky až po vstup do politiky v roľníckom družstve pri Trenčíne. V politike je od roku 1992, dodnes prešiel štyrmi politickými stranami. „Najskôr to bola Československá strana poľnohospodárska, neskôr vznikla Roľnícka strana Slovenska, Nová agrárna strana a tá sa zlúčila s HZDS.“ Krátko po novembrovej revolúcii v roku 1989 bol poslancom Slovenskej národnej rady, potom ho oslovil minister poľnohospodárstva a výživy Peter Baco, či by nechcel pracovať na jeho ministerstve. Peter Baco sa považuje za hlavného predstaviteľa takzvanej trenčianskej skupiny HZDS. Maxon bol v roku 1994 jedenásť mesiacov ministrom financií. Miroslav Maxon sa s Vladimírom Mečiarom spoznal dávno pred rokom 1989 a nebolo to práve príjemné. Skloobal, kde robil Mečiar, a poľnohospodárske družstvo, kde robil Maxon, mali spor pre nevyrovnanú fakturáciu. „Nakoniec ten spor skončil na arbitráži a tá rozhodla v náš prospech.“
Miroslav Maxon je od špiku kosti poľnohospodár. Detstvo strávil na vidieku, motal sa po veľkom statku svojich starých rodičov. Vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre, kde sa zoznámil aj s manželkou. „Nechodil som často na prednášky napriek tomu, že boli povinné. Raz sme sa s partiou vybrali, že predsa len pôjdeme, aby si nás prednášajúci zapamätal a my sme ľahšie prešli cez skúšky. Celkom vzadu v posluchárni sedela jedna kočka a štrikovala. To bolo jasné!“
Počas školy sa im narodila aj prvá dcéra. „Bývali sme v garsónke v Nitre. Keď sa nám narodila dcérka, kúpili sme si malú fiatku – za peniaze, ktoré som dostal ako štipendium od budúceho družstva. Naša garsónka bola malá, a keď manželka písala diplomovú prácu, stroj mala na automatickej práčke. Sedela vo vani a ja som jej diktoval.“ (Smiech.)
Poslancom Národnej rady je s krátkymi prestávkami od roku 1989.
O čom sa hovorí
Miroslavovi Maxonovi sa najviac vyčítalo, že bral pôžičky na vysoký úrok a zvyšoval zadlženosť štátu. Oponuje: „Ukážem vám dokument, že som si požičiaval za deväť a pol percenta.“ Za svoju najväčšiu chybu považuje to, že „svoju činnosť som musel čiastočne podriadiť faktu, že bolo pár mesiacov pred voľbami“.
